GRANADA. Línie, ktoré viedli k človeku neandertálskemu a k druhu Homo sapiens, sa rozišli zrejme už pred vyše miliónom rokov. To je najmenej o pol milióna rokov skôr, ako sa dosiaľ predpokladalo na základe analýz DNA. Vo svojej doktorskej dizertácii to napísala Aida Gómezová Roblesová z Národného strediska pre výskum evolúcie človeka a univerzity v španielskej Granade.
Kľúčové sú zuby
Gómezová preskúmala zuby takmer všetkých druhov hominidov - tvorov na ľudskej línii alebo blízkych príbuzných, ktorí žili v posledných štyroch miliónoch rokov a obývali Afriku, Áziu i Európu. Jej prístup má špecifické výhody, lebo zuby predstavujú najhojnejšiu a najlepšie zachovanú vzorku fosílnych pozostatkov
hominidov.
Počas svojho výskumu vedkyňa zistila, že "žiaden zo známych druhov hominidov nemá pravdepodobnosť vyššiu ako 5 percent, že je spoločným predok neandertálcov a Homo sapiens." Podľa Gómezovej sa spoločného predka sa zatiaľ nepodarilo objaviť.
Zistila tiež, že jednotlivé zuby ponúkajú možnosť určiť druh konkrétneho hominida s presnosťou iba 60 až 80 percent. Ak sa však nájdu rôzne druhy zubov toho istého jedinca a potom sa preskúmajú, dokážu vedci určiť jeho druh na 100 percent.
Počítačová simulácia
Ďalší prínos Gómezovej práce spočíva vo využití počítačových simulácií. Pomocou nich dokázala zmapovať vplyv zmien životného prostredia na tvar zubov. Čosi také sa dosiaľ urobilo iba počas výskumu evolúcie rôznych skupín cicavcov, nikdy však v súvislosti s evolúciou človeka.
Táto metóda sa však podľa Discovery News dá rozšíriť a pomocou nej si môžu vedci aj široká verejnosť lepšie predstaviť dobovú podobu našich prapredkov.
Zdroj: Komuniké University of Granada z 23. 6. 2010. Discovery News
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: tp
