ĽUDIA A UDALOSTI

Otec veľkého tresku ho neuznával

Britského kozmológa Freda Hoyla poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Sám tejto teórii nefandil.

Hoyle veril, že veľký tresk nemá logiku. Pamätáme si ho však ako stvoriteľa pojmu big­bang.(Zdroj: BRITANNICA, NASA)

Britského kozmológa Freda Hoyla dnes poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Fyziku a astronómiu však obohatil oveľa viac. Narodil sa pred 95 rokmi, 24. júna 1915.

Fred Hoyle

Narodil sa 24. júna 1915.
Hoyle nesúhlasil s teóriou rozpínajúceho sa vesmíru, neveril v počiatok vesmíru a nesúhlasil s teóriu veľkého tresku. Stvoril však termín big­bang.
Zomrel 20. augusta 2001.

Fred Hoyle bol typický niekoľkými vecami: originálnymi až bláznivými nápadmi, veľkými okuliarmi so silnými obrúčkami a ešte silnejšou skepsou k autoritám a nadriadeným. Mal preto nálepku zádrapčivého človeka, ktorý nestrpí kritiku, necháva sa unášať emóciami a hovorí nepríjemné veci.

Kvetina má viac lístkov

Pochádzal z anglickej dedinky Gilstead pri Bingley v Yorkshire. Jeho povaha sa prejavila už v základnej škole, keď priniesol do triedy kvetinu, aby dokázal, že má viac okvetných lístkov než tvrdí učiteľ.

Dostal zaucho a do triedy sa nevrátil; začal sa túlať po okolí, pozoroval dedinskú prírodu a často chodil do miestneho kina na filmy s titulkami.

Mal však nakoniec dosť talentu aj vytrvalosti, aby vyštudoval Cambridge, kde neskôr viedol Astronomický inštitút a s hoylovskou naivitou kritizoval zákulisné metódy riadenia univerzity.

Bol tiež predsedom prestížnej Britskej astronomickej spoločnosti, napísal mnoho vedeckých článkov, ktoré sa citujú dodnes, a vyliezol na všetky škótske vrcholy vyššie ako 900 metrov.

Okrem toho je autorom štyroch desiatok poviedok a románov sci-fi, mnohé napísal so synom Geoffreym.

Netypický vedec

Tento zjavne netypický britský vedec mal veľa nápadov, z ktorých sa časom mnohé ukázali ako pochybné až zlé. Napríklad, že život na Zem priniesli kométy vo forme hotových mikroorganizmov. Keďže takto sme získali aj vírus chrípky, evolúcia sa vraj postarala o to, aby boli naše nosné dierky obrátené k zemi.

Hoyle vytrvalo presadzoval aj teóriu ustáleného (stacionárneho) vesmíru, ktorý tu bol odjakživa, a hmota v ňom mala vznikať stále. Vymysleli ju spolu s Thomasom Goldom a Hermanom Bondim a inšpiroval ich film Prízraky noci, ktorý videli spoločne. Vo filme sa odohrá veľa vecí, ale nezmení sa nič, lebo sa skončí tam, kde sa začal. A tak to má byť aj s naším nekonečným vesmírom, ktorý sa rozpína a mení, ale v princípe je stále rovnaký.

Možnosť horúceho počiatku, ktorú po vojne sformulovali Hans Alpher a George Gamow, nazval Hoyle v roku 1950 v relácii pre tretí program BBC big ­bangom.

Nechcel nič karikovať, iba demonštrovať myšlienku ideových odporcov, že vesmír sa zrodil v jedinom chaotickom výbuchu, veľkom tresku, čo sa vzpiera ľudskej logike.

Vesmír Berty D. sa neujal

Po rozhlasovej relácii proti big­bangu protestoval nielen britský kráľovský astronóm, no aj arcibiskup canterburský, najvyšší predstaviteľ anglikánskej cirkvi. Taká vznešená udalosť, akou bol vznik nášho vesmíru, by predsa mala mať menej bulvárny názov. O rok naň vyhlásil časopis Sky & Telescope konkurz.

Komisia, v ktorej bol aj slávny americký astronóm Carl Sagan, posúdila vyše trinásťtisíc konkurenčných názvov zo 41 krajín.

Boli medzi nimi napríklad Hubble bubble (Hubbleova bublina), vesmír Berty D. alebo akronym SAGAN z anglického Scientists Awestruck by God's Awesome Nature (čosi ako Vedci ohromení hrozivou Božou náturou). Žiadny z nich však už nemohol šíriaci sa big­bang zastaviť. U nás ho vďaka Jiřímu Grygarovi poznáme ako veľký tresk.

Prečo sme tu?

Najviac však dnes Hoylovi vďačíme za poznanie, odkiaľ sa zobrali atómy ťažšie ako hélium. Tie tvoria všetko, aj naše telá.

S tromi spolupracovníkmi, Margaret a Geoffreyom Burbidgeovcami a Willym Fowlerom v Reviews of Modern Physics z roku 1957 na viac ako sto stranách ohlásili, že chemické prvky vrátane uhlíka sa zrodili a rodia vnútri hviezd.

Na počiatku tohto prelomového článku bola iba intuícia Freda Hoyla. Fowler, vedúca postava výskumu hviezd na Caltechu – Kalifornskom technickom inštitúte – získal ako jediný Nobelovu cenu, pričom to bol práve Hoyle, kto projekt inšpiroval a musel dokonca Fowlera prehovárať, aby sa doň zapojil. „Nobel“ sa mu neušiel možno aj pre jeho prílišnú kritiku pomerov vo vedeckej obci.

V roku 1973 Hoyle odišiel z Cambridge na Waleskú univerzitu a potom do predčasného dôchodku. Mal iba 58 rokov. Zomrel 20. augusta 2001 v Bournemouthe.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  2. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  3. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  4. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  5. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  6. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  7. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  8. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  10. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 510
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 298
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 820
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 694
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 784
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 400
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 176
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 681
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 142
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 641

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

EKONOMIKA

Slovensko chce loviť turistov v Rusku a Bielorusku

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajiny V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

ŠPORT

Od hladu zabíjal prakom holuby, Alves pokoril legendu za pár sekúnd

Futbal vám prinesie len žiarlivosť, pokrytectvo a falošných priateľov, tvrdí obranca Juventusu Dani Alves.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop