Britského kozmológa Freda Hoyla dnes poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Fyziku a astronómiu však obohatil oveľa viac. Narodil sa pred 95 rokmi, 24. júna 1915.
Fred Hoyle
Narodil sa 24. júna 1915.
Hoyle nesúhlasil s teóriou rozpínajúceho sa vesmíru, neveril v počiatok vesmíru a nesúhlasil s teóriu veľkého tresku. Stvoril však termín bigbang.
Zomrel 20. augusta 2001.
Fred Hoyle bol typický niekoľkými vecami: originálnymi až bláznivými nápadmi, veľkými okuliarmi so silnými obrúčkami a ešte silnejšou skepsou k autoritám a nadriadeným. Mal preto nálepku zádrapčivého človeka, ktorý nestrpí kritiku, necháva sa unášať emóciami a hovorí nepríjemné veci.
Kvetina má viac lístkovPochádzal z anglickej dedinky Gilstead pri Bingley v Yorkshire. Jeho povaha sa prejavila už v základnej škole, keď priniesol do triedy kvetinu, aby dokázal, že má viac okvetných lístkov než tvrdí učiteľ.
Dostal zaucho a do triedy sa nevrátil; začal sa túlať po okolí, pozoroval dedinskú prírodu a často chodil do miestneho kina na filmy s titulkami.
Mal však nakoniec dosť talentu aj vytrvalosti, aby vyštudoval Cambridge, kde neskôr viedol Astronomický inštitút a s hoylovskou naivitou kritizoval zákulisné metódy riadenia univerzity.
Bol tiež predsedom prestížnej Britskej astronomickej spoločnosti, napísal mnoho vedeckých článkov, ktoré sa citujú dodnes, a vyliezol na všetky škótske vrcholy vyššie ako 900 metrov.
Okrem toho je autorom štyroch desiatok poviedok a románov sci-fi, mnohé napísal so synom Geoffreym.
Netypický vedecTento zjavne netypický britský vedec mal veľa nápadov, z ktorých sa časom mnohé ukázali ako pochybné až zlé. Napríklad, že život na Zem priniesli kométy vo forme hotových mikroorganizmov. Keďže takto sme získali aj vírus chrípky, evolúcia sa vraj postarala o to, aby boli naše nosné dierky obrátené k zemi.
Hoyle vytrvalo presadzoval aj teóriu ustáleného (stacionárneho) vesmíru, ktorý tu bol odjakživa, a hmota v ňom mala vznikať stále. Vymysleli ju spolu s Thomasom Goldom a Hermanom Bondim a inšpiroval ich film Prízraky noci, ktorý videli spoločne. Vo filme sa odohrá veľa vecí, ale nezmení sa nič, lebo sa skončí tam, kde sa začal. A tak to má byť aj s naším nekonečným vesmírom, ktorý sa rozpína a mení, ale v princípe je stále rovnaký.
Možnosť horúceho počiatku, ktorú po vojne sformulovali Hans Alpher a George Gamow, nazval Hoyle v roku 1950 v relácii pre tretí program BBC big bangom.
Nechcel nič karikovať, iba demonštrovať myšlienku ideových odporcov, že vesmír sa zrodil v jedinom chaotickom výbuchu, veľkom tresku, čo sa vzpiera ľudskej logike.
Vesmír Berty D. sa neujalPo rozhlasovej relácii proti bigbangu protestoval nielen britský kráľovský astronóm, no aj arcibiskup canterburský, najvyšší predstaviteľ anglikánskej cirkvi. Taká vznešená udalosť, akou bol vznik nášho vesmíru, by predsa mala mať menej bulvárny názov. O rok naň vyhlásil časopis Sky & Telescope konkurz.
Komisia, v ktorej bol aj slávny americký astronóm Carl Sagan, posúdila vyše trinásťtisíc konkurenčných názvov zo 41 krajín.
Boli medzi nimi napríklad Hubble bubble (Hubbleova bublina), vesmír Berty D. alebo akronym SAGAN z anglického Scientists Awestruck by God's Awesome Nature (čosi ako Vedci ohromení hrozivou Božou náturou). Žiadny z nich však už nemohol šíriaci sa bigbang zastaviť. U nás ho vďaka Jiřímu Grygarovi poznáme ako veľký tresk.
Prečo sme tu?Najviac však dnes Hoylovi vďačíme za poznanie, odkiaľ sa zobrali atómy ťažšie ako hélium. Tie tvoria všetko, aj naše telá.
S tromi spolupracovníkmi, Margaret a Geoffreyom Burbidgeovcami a Willym Fowlerom v Reviews of Modern Physics z roku 1957 na viac ako sto stranách ohlásili, že chemické prvky vrátane uhlíka sa zrodili a rodia vnútri hviezd.
Na počiatku tohto prelomového článku bola iba intuícia Freda Hoyla. Fowler, vedúca postava výskumu hviezd na Caltechu – Kalifornskom technickom inštitúte – získal ako jediný Nobelovu cenu, pričom to bol práve Hoyle, kto projekt inšpiroval a musel dokonca Fowlera prehovárať, aby sa doň zapojil. „Nobel“ sa mu neušiel možno aj pre jeho prílišnú kritiku pomerov vo vedeckej obci.
V roku 1973 Hoyle odišiel z Cambridge na Waleskú univerzitu a potom do predčasného dôchodku. Mal iba 58 rokov. Zomrel 20. augusta 2001 v Bournemouthe.
