SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Otec veľkého tresku ho neuznával

Britského kozmológa Freda Hoyla poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Sám tejto teórii nefandil.

Hoyle veril, že veľký tresk nemá logiku. Pamätáme si ho však ako stvoriteľa pojmu big­bang.Hoyle veril, že veľký tresk nemá logiku. Pamätáme si ho však ako stvoriteľa pojmu big­bang. (Zdroj: BRITANNICA, NASA)

Britského kozmológa Freda Hoyla dnes poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Fyziku a astronómiu však obohatil oveľa viac. Narodil sa pred 95 rokmi, 24. júna 1915.

Fred Hoyle

Narodil sa 24. júna 1915.
Hoyle nesúhlasil s teóriou rozpínajúceho sa vesmíru, neveril v počiatok vesmíru a nesúhlasil s teóriu veľkého tresku. Stvoril však termín big­bang.
Zomrel 20. augusta 2001.

Fred Hoyle bol typický niekoľkými vecami: originálnymi až bláznivými nápadmi, veľkými okuliarmi so silnými obrúčkami a ešte silnejšou skepsou k autoritám a nadriadeným. Mal preto nálepku zádrapčivého človeka, ktorý nestrpí kritiku, necháva sa unášať emóciami a hovorí nepríjemné veci.

Kvetina má viac lístkov

Pochádzal z anglickej dedinky Gilstead pri Bingley v Yorkshire. Jeho povaha sa prejavila už v základnej škole, keď priniesol do triedy kvetinu, aby dokázal, že má viac okvetných lístkov než tvrdí učiteľ.

Dostal zaucho a do triedy sa nevrátil; začal sa túlať po okolí, pozoroval dedinskú prírodu a často chodil do miestneho kina na filmy s titulkami.

Mal však nakoniec dosť talentu aj vytrvalosti, aby vyštudoval Cambridge, kde neskôr viedol Astronomický inštitút a s hoylovskou naivitou kritizoval zákulisné metódy riadenia univerzity.

Bol tiež predsedom prestížnej Britskej astronomickej spoločnosti, napísal mnoho vedeckých článkov, ktoré sa citujú dodnes, a vyliezol na všetky škótske vrcholy vyššie ako 900 metrov.

Okrem toho je autorom štyroch desiatok poviedok a románov sci-fi, mnohé napísal so synom Geoffreym.

Netypický vedec

Tento zjavne netypický britský vedec mal veľa nápadov, z ktorých sa časom mnohé ukázali ako pochybné až zlé. Napríklad, že život na Zem priniesli kométy vo forme hotových mikroorganizmov. Keďže takto sme získali aj vírus chrípky, evolúcia sa vraj postarala o to, aby boli naše nosné dierky obrátené k zemi.

Hoyle vytrvalo presadzoval aj teóriu ustáleného (stacionárneho) vesmíru, ktorý tu bol odjakživa, a hmota v ňom mala vznikať stále. Vymysleli ju spolu s Thomasom Goldom a Hermanom Bondim a inšpiroval ich film Prízraky noci, ktorý videli spoločne. Vo filme sa odohrá veľa vecí, ale nezmení sa nič, lebo sa skončí tam, kde sa začal. A tak to má byť aj s naším nekonečným vesmírom, ktorý sa rozpína a mení, ale v princípe je stále rovnaký.

Možnosť horúceho počiatku, ktorú po vojne sformulovali Hans Alpher a George Gamow, nazval Hoyle v roku 1950 v relácii pre tretí program BBC big ­bangom.

Nechcel nič karikovať, iba demonštrovať myšlienku ideových odporcov, že vesmír sa zrodil v jedinom chaotickom výbuchu, veľkom tresku, čo sa vzpiera ľudskej logike.

Vesmír Berty D. sa neujal

Po rozhlasovej relácii proti big­bangu protestoval nielen britský kráľovský astronóm, no aj arcibiskup canterburský, najvyšší predstaviteľ anglikánskej cirkvi. Taká vznešená udalosť, akou bol vznik nášho vesmíru, by predsa mala mať menej bulvárny názov. O rok naň vyhlásil časopis Sky & Telescope konkurz.

Komisia, v ktorej bol aj slávny americký astronóm Carl Sagan, posúdila vyše trinásťtisíc konkurenčných názvov zo 41 krajín.

Boli medzi nimi napríklad Hubble bubble (Hubbleova bublina), vesmír Berty D. alebo akronym SAGAN z anglického Scientists Awestruck by God's Awesome Nature (čosi ako Vedci ohromení hrozivou Božou náturou). Žiadny z nich však už nemohol šíriaci sa big­bang zastaviť. U nás ho vďaka Jiřímu Grygarovi poznáme ako veľký tresk.

Prečo sme tu?

Najviac však dnes Hoylovi vďačíme za poznanie, odkiaľ sa zobrali atómy ťažšie ako hélium. Tie tvoria všetko, aj naše telá.

S tromi spolupracovníkmi, Margaret a Geoffreyom Burbidgeovcami a Willym Fowlerom v Reviews of Modern Physics z roku 1957 na viac ako sto stranách ohlásili, že chemické prvky vrátane uhlíka sa zrodili a rodia vnútri hviezd.

Na počiatku tohto prelomového článku bola iba intuícia Freda Hoyla. Fowler, vedúca postava výskumu hviezd na Caltechu – Kalifornskom technickom inštitúte – získal ako jediný Nobelovu cenu, pričom to bol práve Hoyle, kto projekt inšpiroval a musel dokonca Fowlera prehovárať, aby sa doň zapojil. „Nobel“ sa mu neušiel možno aj pre jeho prílišnú kritiku pomerov vo vedeckej obci.

V roku 1973 Hoyle odišiel z Cambridge na Waleskú univerzitu a potom do predčasného dôchodku. Mal iba 58 rokov. Zomrel 20. augusta 2001 v Bournemouthe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Kam až siaha rodina Borisa Kollára?

Predseda parlamentu zase raz nevyužil možnosť vyskúšať si, ako štát funguje pre jeho voličov a voličky.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online