ĽUDIA A UDALOSTI

Otec veľkého tresku ho neuznával

Britského kozmológa Freda Hoyla poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Sám tejto teórii nefandil.

Hoyle veril, že veľký tresk nemá logiku. Pamätáme si ho však ako stvoriteľa pojmu big­bang.(Zdroj: BRITANNICA, NASA)

Britského kozmológa Freda Hoyla dnes poznáme najmä ako kontroverzného vedca, ktorý v zápale polemiky vymyslel termín veľký tresk. Fyziku a astronómiu však obohatil oveľa viac. Narodil sa pred 95 rokmi, 24. júna 1915.

Fred Hoyle

Narodil sa 24. júna 1915.
Hoyle nesúhlasil s teóriou rozpínajúceho sa vesmíru, neveril v počiatok vesmíru a nesúhlasil s teóriu veľkého tresku. Stvoril však termín big­bang.
Zomrel 20. augusta 2001.

Fred Hoyle bol typický niekoľkými vecami: originálnymi až bláznivými nápadmi, veľkými okuliarmi so silnými obrúčkami a ešte silnejšou skepsou k autoritám a nadriadeným. Mal preto nálepku zádrapčivého človeka, ktorý nestrpí kritiku, necháva sa unášať emóciami a hovorí nepríjemné veci.

Kvetina má viac lístkov

Pochádzal z anglickej dedinky Gilstead pri Bingley v Yorkshire. Jeho povaha sa prejavila už v základnej škole, keď priniesol do triedy kvetinu, aby dokázal, že má viac okvetných lístkov než tvrdí učiteľ.

Dostal zaucho a do triedy sa nevrátil; začal sa túlať po okolí, pozoroval dedinskú prírodu a často chodil do miestneho kina na filmy s titulkami.

Mal však nakoniec dosť talentu aj vytrvalosti, aby vyštudoval Cambridge, kde neskôr viedol Astronomický inštitút a s hoylovskou naivitou kritizoval zákulisné metódy riadenia univerzity.

Bol tiež predsedom prestížnej Britskej astronomickej spoločnosti, napísal mnoho vedeckých článkov, ktoré sa citujú dodnes, a vyliezol na všetky škótske vrcholy vyššie ako 900 metrov.

Okrem toho je autorom štyroch desiatok poviedok a románov sci-fi, mnohé napísal so synom Geoffreym.

Netypický vedec

Tento zjavne netypický britský vedec mal veľa nápadov, z ktorých sa časom mnohé ukázali ako pochybné až zlé. Napríklad, že život na Zem priniesli kométy vo forme hotových mikroorganizmov. Keďže takto sme získali aj vírus chrípky, evolúcia sa vraj postarala o to, aby boli naše nosné dierky obrátené k zemi.

Hoyle vytrvalo presadzoval aj teóriu ustáleného (stacionárneho) vesmíru, ktorý tu bol odjakživa, a hmota v ňom mala vznikať stále. Vymysleli ju spolu s Thomasom Goldom a Hermanom Bondim a inšpiroval ich film Prízraky noci, ktorý videli spoločne. Vo filme sa odohrá veľa vecí, ale nezmení sa nič, lebo sa skončí tam, kde sa začal. A tak to má byť aj s naším nekonečným vesmírom, ktorý sa rozpína a mení, ale v princípe je stále rovnaký.

Možnosť horúceho počiatku, ktorú po vojne sformulovali Hans Alpher a George Gamow, nazval Hoyle v roku 1950 v relácii pre tretí program BBC big ­bangom.

Nechcel nič karikovať, iba demonštrovať myšlienku ideových odporcov, že vesmír sa zrodil v jedinom chaotickom výbuchu, veľkom tresku, čo sa vzpiera ľudskej logike.

Vesmír Berty D. sa neujal

Po rozhlasovej relácii proti big­bangu protestoval nielen britský kráľovský astronóm, no aj arcibiskup canterburský, najvyšší predstaviteľ anglikánskej cirkvi. Taká vznešená udalosť, akou bol vznik nášho vesmíru, by predsa mala mať menej bulvárny názov. O rok naň vyhlásil časopis Sky & Telescope konkurz.

Komisia, v ktorej bol aj slávny americký astronóm Carl Sagan, posúdila vyše trinásťtisíc konkurenčných názvov zo 41 krajín.

Boli medzi nimi napríklad Hubble bubble (Hubbleova bublina), vesmír Berty D. alebo akronym SAGAN z anglického Scientists Awestruck by God's Awesome Nature (čosi ako Vedci ohromení hrozivou Božou náturou). Žiadny z nich však už nemohol šíriaci sa big­bang zastaviť. U nás ho vďaka Jiřímu Grygarovi poznáme ako veľký tresk.

Prečo sme tu?

Najviac však dnes Hoylovi vďačíme za poznanie, odkiaľ sa zobrali atómy ťažšie ako hélium. Tie tvoria všetko, aj naše telá.

S tromi spolupracovníkmi, Margaret a Geoffreyom Burbidgeovcami a Willym Fowlerom v Reviews of Modern Physics z roku 1957 na viac ako sto stranách ohlásili, že chemické prvky vrátane uhlíka sa zrodili a rodia vnútri hviezd.

Na počiatku tohto prelomového článku bola iba intuícia Freda Hoyla. Fowler, vedúca postava výskumu hviezd na Caltechu – Kalifornskom technickom inštitúte – získal ako jediný Nobelovu cenu, pričom to bol práve Hoyle, kto projekt inšpiroval a musel dokonca Fowlera prehovárať, aby sa doň zapojil. „Nobel“ sa mu neušiel možno aj pre jeho prílišnú kritiku pomerov vo vedeckej obci.

V roku 1973 Hoyle odišiel z Cambridge na Waleskú univerzitu a potom do predčasného dôchodku. Mal iba 58 rokov. Zomrel 20. augusta 2001 v Bournemouthe.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 477
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 886
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 141
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 282
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 400
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 895
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 853
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 807
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 726
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 444

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.