BRATISLAVA. Je to obľúbená hra autorov konšpiračných trilerov aj amatérskych hľadačov rôznych sprisahaní.
Na sochách a obrazoch renesančných či barokových majstrov hľadajú rôzne tajné odkazy, znaky a symboly dávno zaniknutých spoločenstiev, stopy po stratenej alchymistickej múdrosti či temných rituáloch. Menší blázni aspoň dokazujú, že velikáni ako da Vinci, Michelangelo alebo Bernini do svojich diel ukrývali protovedecké odkazy.
S novou teóriou prišli aj dvaja profesori z americkej Johns Hopkins University. Michelangelo údajne do svojej slávnej fresky vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke skryl ďalšie medicínske znalosti.
Freska Oddelenie svetla od tmy má podľa dvojice obsahovať časť ľudského mozgu.
Spodok mozgu
Kaplnka, ktorá je dnes súčasťou Vatikánskych múzeí, má za sebou viacero podobných teórií. Pred dvadsiatimi rokmi sa tvrdilo, že známy výjav Stvorenie Adama, kde sa ide Boh prstom dotknúť Adama, ukrýva náčrt mozgu.
Americký denník New York Times tiež pripomína, že o desaťročie nato ďalší profesor medicíny tvrdil, že iná freska znázorňuje obličky. Historici umenia však podobné tvrdenia nebrali vážne.
Rovnako je to aj s novou teóriou. Niektorí kunsthistorici pripúšťajú, že tentoraz by mohlo ísť o naozajstný objav. Ian Suk a Rafael Tamargo v článku pre magazín Neurosurgery totiž tvrdia, že na maľbe Oddelenie svetla od tmy nesedí viacero vecí. Krk má byť zobrazený zvláštnym spôsobom, inak ako na ostatných umelcových freskách.
Michelangelo zvyčajne maľoval šiju jemnú a hladkú, túto však pokrývajú línie a tvary, ktoré sa údajne líšia od normálnej anatómie krku. „Tá anatómia je veľmi nezvyčajná,“ povedal pre denník Tamargo.
„Ak to tak nebolo namaľované naschvál, potom musíme predpokladať, že Michelangelo mal veľmi zlý deň. A to je nepravdepodobné, keďže bol veľmi úzkostlivý puntičkár.“
Krk je krk
Obaja akademici pripúšťajú, že ich interpretácia diela môže byť subjektívna. Vie sa však, že Michelangelo, podobne ako jeho starší konkurent Leonardo da Vinci, už na konci 15. storočia systematicky pitval.
Pozrite si strop Sixtínskej kaplnky. Freska Oddelenie svetla od tmy sa nachádza dole v strede. KLIKNITE
Fascinovalo ho ľudské telo, spôsob, akým funguje, svaly aj kosti. Preto je pravdepodobné, že aspoň do istej miery poznal aj stavbu ľudského mozgu.
Možnosť, že na freske sa naozaj nachádza spodná časť mozgu, mozgový kmeň, mozoček a Varolov most, pripúšťa aj historička umenia Gail Geigerová z Wisconsinskej univerzity. „Suk a Tamargo si domácu úlohu urobili dobre. Podstatu ich tvrdení považujem za presvedčivú.“ Nie všetci však súhlasia. Joanna Woods-Marsdenová z Kalifornskej univerzity označila tvrdenia za nezmysel.
Ďalší historici pripomínajú, že ak niekto chce niečo naozaj uvidieť a dokázať, nakoniec to na maľbách uvidí aj dokáže.
„Nechcem ľudí odrádzať od hľadania. Ale niekedy je krk jednoducho krk,“ komentoval nový „objav“ Brian Curran z Pensylvánskej štátnej univerzity.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
