Exotické svety sú plné planét

Už takmer pätnásť rokov vedci poznajú aj iné, oveľa vzdialenejšie a čudesnejšie vesmírne svety, ako sú planéty našej sústavy.

Planéta podobná na Zem pri hviezde GJ1214 v predstave umelca. Je to prvá objavená exoplanéta, ktorá má vlastnú atmosféru. Vzdialená je 40 svetelných rokov, hmotnosťou presahuje Zem asi šesťnásobne a jej vnútro pravdepodobne tvorí vodný ľad.(Zdroj: ESO/ESA, NASA)

Hovorí sa im mimoslnečné alebo extrasolárne planéty, skrátene exoplanéty.

Keď hovoríme o planétach, vybavíme si najskôr osem planét v rôznej vzdialenosti od Slnka. Aspoň tak sme si na to zvykli podľa obrázkov zo slnečnej sústavy.

No exoplanéty označujú niečo iné. Pri mnohých by sme si mohli vysvetliť skratku exo aj ako exotické. Až tak veľmi sa líšia od toho, čo poznáme, nech ide o hmotnosti, rozmery, obežné dráhy, teploty či celkové pomery, vládnuce na ich povrchu.

Lepšie než science-fiction

„Je to ako science-fiction, lenže lepšie,“ komentoval exotický vesmírny výskum Raymond Pierrehumbert z Chicagskej univerzity, ktorý študuje exoplanéty a planéty slnečnej sústavy z hľadiska klimatológie.

Naozaj je čo študovať. Napríklad mnohé doteraz objavené exoplanéty sa síce podobajú na naše plynné obry (Jupiter či Neptún), no niektoré sú až dvadsaťnásobne horúcejšie, čím prekračujú nielen teplotu roztavenej sopečnej lávy, ale zrejme aj medze našej predstavivosti.

Ľadová exoplanéta.

Iná exoplanéta zas môže mať hory alebo oceány z vody, na inej je možno kyslík a našli sa aj stopy organických prvkov. Ďalšia zas krúži tak blízko pri materskej hviezde, že tá ju doslova požiera zaživa. Javy vesmírneho kanibalizmu pri kontakte dvoch objektov (galaxia s galaxiou alebo hviezda s hviezdou) nie sú vo vesmíre až také zriedkavé, no zostava hviezda-planéta predvádza naozaj nenapodobiteľný vesmírny valčík.

Podobajú sa na Zem

Vzácne sú zatiaľ objavy menších planét, ktoré sa podobajú na Zem a ktorým sa hovorí kamenné, aj keď podľa mnohých vedcov ich musia byť v relatívne blízkom vesmíre milióny. Jedna z nich, objavená pred pol rokom a nazvaná Corot 7 b, leží „iba“ 500 svetelných rokov od Slnka.

Keďže vesmírna loď s rýchlosťou svetla by tam letela 500 rokov, nádejnejší pri ceste k nej by zrejme bol spôsob, ktorý navrhol americký fyzik Michio Kaku v knihe Fyzika nemožného: treba pomocou zápornej energie deformovať priestor tak, aby sme si hviezdu pritiahli k sebe (pri deformácii priestoru nehrá rýchlosť svetla rolu).
Teoreticky to možné je, len nie je jasné, kde naši ďalekí potomkovia zoberú toľko zápornej energie. Ale možno im zíde na um nejaké netradičné riešenie.

Ako muška vo svetle majáka

Počas skúmania vesmíru otázka neznela tak, či sa niekedy vydáme k exoplanétam v iných slnečných sústavách, ale tak, či ich vôbec niekedy objavíme. Ak totiž opustíme sféru sci-fi, v princípe je planéta tmavé teleso, ktoré nevlastní zdroj svetla. Takže odhaliť ju môže iba svetlo materskej hviezdy, ktoré na ňu dopadne, lenže to planétu ukryje rovnako spoľahlivo ako svetlo majáka svätojánsku mušku.

Observatórium ESO v La Silla (Čile) s teleskopom s priemerom zrkadla 3,6 metra, ktorý sa podieľa na objavoch exoplanét. FOTO - ESO/H. H. HEYER

Objav prvej exoplanéty, ktorý oznámil časopis Nature 23. novembra 1995, sa preto stal astronomickou senzáciou. Michel Mayor a Didier Queloz, ktorí ako prví konečne „usvedčili“ jednu planétu (veľkú asi ako náš polovičný Jupiter) z trvalého pobytu pri hviezde 51 Pegasi, spomínali, ako zložito oznamovali svoj objav verejnosti.

Redakcia časopisu Nature im síce dovolila, aby o svojej planéte porozprávali na konferencii, no prísne zakázala, aby niečo povedali médiám, pretože Nature, pochopiteľne, chcelo mať v takej senzačnej veci prvenstvo.

Novinári zákaz obišli tak, že na konferencii požiadali kolegov Queloza a Mayora, aby im povedali, čo také senzačné tí dvaja vlastne objavili a ako na to prišli, keď vieme, že exoplanéty nemôžeme vidieť.


„Je to ako science-fiction, lenže lepšia.

Raymond Pierrehumbert, vedec

Mayor, Queloz a mnohí ich nasledovníci boli až donedávna odkázaní na nepriame metódy hľadania exoplanét. Najúspešnejšia je spojená s meraním radiálnych rýchlostí planét, ktoré sa prejavia posunom spektrálnych čiar. Zmerať možno aj svetelné krivky, ktoré ukážu slabý pokles, keď planéta prechádza cez kotúč hviezdy, prípadne aj veľmi malé gravitačné pôsobenie, ktorým planéta ovplyvňuje hviezdu.

Trpezlivosť, šťastie a počítač

Prelom v technikách pozorovania nastal až koncom novembra 2008. Vtedy oznámil tím Christiana Maroisa z Herzbergovho astrofyzikálneho ústavu v kanadskej Victorii, že pri mladej hviezde HR 8799 odfotil tri planéty, hmotnejšie a väčšie ako náš Jupiter.

Členovia tímu na to potrebovali tri veci: trpezlivosť, šťastie a počítačové spracovanie snímok, ktoré odtienilo svetlo materskej hviezdy, vzdialenej 129 svetelných rokov a 1,5-krát hmotnejšej a päťkrát svietivejšej ako Slnko.

Dôležitá bola aj skutočnosť, že planéty sú od hviezdy veľmi ďaleko, najbližšia z nich 24-krát ďalej ako naša Zem od Slnka, najvzdialenejšia až 68-krát, čiže jeden obeh im trvá stovky rokov.

Planéta krúžiaca okolo vzdialenej hviezdy v predstave umelca. ILUSTRÁCIA - NASA/AMES WENDY STENZEL

V rovnakom čase zobrazil tím Paula Kalasa z Kalifornskej univerzity v Berkeley štvrtú planétu. Je pri jednej z najjasnejších hviezd na oblohe Fomalhaut v súhvezdí Južnej ryby, vzdialenej 25 svetelných rokov. Hmotnosťou Slnko prevyšuje dvakrát, svietivosťou 16-krát.

Planéta obieha hviezdu raz za 872 rokov a zrejme má veľký systém prstencov, aké poznáme aj pri našich planétach. Mal ich aj mladý Jupiter.

No skutočný dôkaz o možnosti metódy priameho zobrazenia poskytlo až dlhodobé pozorovanie exoplanéty beta Pictoris b, ktoré uskutočnili astronómovia z Európskeho južného observatória (ESO) v Čile. Tí ako prví zachytili pohyb exoplanéty okolo hviezdy s odhadovaným vekom iba 12 miliónov rokov. Ide o veľmi horúci objav, oznámený v posledných dňoch. Vedci pri ňom použili progresívnu techniku pre oblasť infračerveného spektra.

Corot a Kepler

Zoznam známych exoplanét rastie veľmi rýchlo. Do začiatku tohto týždňa ich astronómovia identifikovali 461 a očakávali nové objavy. Okrem pozemských ďalekohľadov sa medzi najúspešnejších lovcov zaradili európsky kozmický ďalekohľad Corot a americký Kepler, ktorý súčasne sleduje vyše stotisíc hviezd.

Corot, ktorý prevádzkuje Francúzska kozmická agentúra (CNES) spolu s európskou agentúrou (ESA), má na svojom konte doteraz trinásť exoplanét a dvoch hnedých trpaslíkov, čo sú zaujímavé objekty na pomedzí medzi hviezdou a planétou, pretože nemajú dostatočnú hmotnosť na to, aby sa v nich spustila termojadrová fúzia.
Medzi poslednými objavmi Corotu stojí za pozornosť ľadový obor Corot 8 b s hmotnosťou 70 percent Saturnu.

Korekčná optika kozmického observatória Kepler v prípravnej fáze. Dnes Kepler už vyše roka hľadá planéty podobné Zemi. FOTO - NASA, BALL AEROSPACE

Naopak, na povrchu planéty Corot 10 b teplota v priebehu dvoch týždňov kolíše medzi 250 až 600 °C. Aj Corot 14 b je zrejme veľmi masívnou a horúcou hviezdou.

V prípade Corotu 11 b je zaujímavá najmä materská hviezda, ktorá sa okolo svojej osi otočí raz za 40 hodín. Slnku trvá jedno otočenie okolo osi asi 26 dní. Nájsť planétu pri rýchlo rotujúcej hviezde nie je jednoduché, takže tím Corotu je na tento objav veľmi hrdý.

Lovci mimoslnečných planét teda konečne uvideli svoje exotické ciele na vlastné oči a zrejme zažijeme boom hľadania mimozemského života aj v situácii, keď treba šetriť dolármi aj eurami.

Napokon, mimozemský život je téma, živá už stovky rokov. Takto o ňom uvažoval pred 400 rokmi Johannes Kepler, jeden zo zakladateľov modernej vedy, ktorý inšpiroval aj tvorcov amerického kozmického teleskopu: „Ak sú na nebesiach glóbusy podobné našej Zemi, môžeme sa škriepiť, kto obýva lepšiu časť vesmíru. Ak sú ich svety vznešenejšie, my nie sme tými najdokonalejšími rozumnými stvoreniami. Prečo by tu potom mali byť všetky veci iba pre nás ľudí? Ako môžeme byť tými najlepšími majstrovskými dielami, ktoré Boh stvoril?“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  2. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  3. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  4. Modern luxury next to the Blue Church
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 299
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 225
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 2 664
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 182
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 546
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 390
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 323
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 118
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 090
  10. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 018

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KOMENTÁRE

Fico útokom na Kisku škodí hlavne sebe

Všetky pokusy o priamu konfrontáciu sa doteraz vždy skončili porážkou Fica.

Neprehliadnite tiež

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.

TECH_FM

Objavili najstaršie víno, vieme, ako chutilo

Má tisícky rokov a chémia prezradila, čo sa kedysi do vína dávalo.