Exotické svety sú plné planét

Už takmer pätnásť rokov vedci poznajú aj iné, oveľa vzdialenejšie a čudesnejšie vesmírne svety, ako sú planéty našej sústavy.

Planéta podobná na Zem pri hviezde GJ1214 v predstave umelca. Je to prvá objavená exoplanéta, ktorá má vlastnú atmosféru. Vzdialená je 40 svetelných rokov, hmotnosťou presahuje Zem asi šesťnásobne a jej vnútro pravdepodobne tvorí vodný ľad.(Zdroj: ESO/ESA, NASA)

Hovorí sa im mimoslnečné alebo extrasolárne planéty, skrátene exoplanéty.

Keď hovoríme o planétach, vybavíme si najskôr osem planét v rôznej vzdialenosti od Slnka. Aspoň tak sme si na to zvykli podľa obrázkov zo slnečnej sústavy.

No exoplanéty označujú niečo iné. Pri mnohých by sme si mohli vysvetliť skratku exo aj ako exotické. Až tak veľmi sa líšia od toho, čo poznáme, nech ide o hmotnosti, rozmery, obežné dráhy, teploty či celkové pomery, vládnuce na ich povrchu.

Lepšie než science-fiction

„Je to ako science-fiction, lenže lepšie,“ komentoval exotický vesmírny výskum Raymond Pierrehumbert z Chicagskej univerzity, ktorý študuje exoplanéty a planéty slnečnej sústavy z hľadiska klimatológie.

Naozaj je čo študovať. Napríklad mnohé doteraz objavené exoplanéty sa síce podobajú na naše plynné obry (Jupiter či Neptún), no niektoré sú až dvadsaťnásobne horúcejšie, čím prekračujú nielen teplotu roztavenej sopečnej lávy, ale zrejme aj medze našej predstavivosti.

Ľadová exoplanéta.

Iná exoplanéta zas môže mať hory alebo oceány z vody, na inej je možno kyslík a našli sa aj stopy organických prvkov. Ďalšia zas krúži tak blízko pri materskej hviezde, že tá ju doslova požiera zaživa. Javy vesmírneho kanibalizmu pri kontakte dvoch objektov (galaxia s galaxiou alebo hviezda s hviezdou) nie sú vo vesmíre až také zriedkavé, no zostava hviezda-planéta predvádza naozaj nenapodobiteľný vesmírny valčík.

Podobajú sa na Zem

Vzácne sú zatiaľ objavy menších planét, ktoré sa podobajú na Zem a ktorým sa hovorí kamenné, aj keď podľa mnohých vedcov ich musia byť v relatívne blízkom vesmíre milióny. Jedna z nich, objavená pred pol rokom a nazvaná Corot 7 b, leží „iba“ 500 svetelných rokov od Slnka.

Keďže vesmírna loď s rýchlosťou svetla by tam letela 500 rokov, nádejnejší pri ceste k nej by zrejme bol spôsob, ktorý navrhol americký fyzik Michio Kaku v knihe Fyzika nemožného: treba pomocou zápornej energie deformovať priestor tak, aby sme si hviezdu pritiahli k sebe (pri deformácii priestoru nehrá rýchlosť svetla rolu).
Teoreticky to možné je, len nie je jasné, kde naši ďalekí potomkovia zoberú toľko zápornej energie. Ale možno im zíde na um nejaké netradičné riešenie.

Ako muška vo svetle majáka

Počas skúmania vesmíru otázka neznela tak, či sa niekedy vydáme k exoplanétam v iných slnečných sústavách, ale tak, či ich vôbec niekedy objavíme. Ak totiž opustíme sféru sci-fi, v princípe je planéta tmavé teleso, ktoré nevlastní zdroj svetla. Takže odhaliť ju môže iba svetlo materskej hviezdy, ktoré na ňu dopadne, lenže to planétu ukryje rovnako spoľahlivo ako svetlo majáka svätojánsku mušku.

Observatórium ESO v La Silla (Čile) s teleskopom s priemerom zrkadla 3,6 metra, ktorý sa podieľa na objavoch exoplanét. FOTO - ESO/H. H. HEYER

Objav prvej exoplanéty, ktorý oznámil časopis Nature 23. novembra 1995, sa preto stal astronomickou senzáciou. Michel Mayor a Didier Queloz, ktorí ako prví konečne „usvedčili“ jednu planétu (veľkú asi ako náš polovičný Jupiter) z trvalého pobytu pri hviezde 51 Pegasi, spomínali, ako zložito oznamovali svoj objav verejnosti.

Redakcia časopisu Nature im síce dovolila, aby o svojej planéte porozprávali na konferencii, no prísne zakázala, aby niečo povedali médiám, pretože Nature, pochopiteľne, chcelo mať v takej senzačnej veci prvenstvo.

Novinári zákaz obišli tak, že na konferencii požiadali kolegov Queloza a Mayora, aby im povedali, čo také senzačné tí dvaja vlastne objavili a ako na to prišli, keď vieme, že exoplanéty nemôžeme vidieť.


„Je to ako science-fiction, lenže lepšia.

Raymond Pierrehumbert, vedec

Mayor, Queloz a mnohí ich nasledovníci boli až donedávna odkázaní na nepriame metódy hľadania exoplanét. Najúspešnejšia je spojená s meraním radiálnych rýchlostí planét, ktoré sa prejavia posunom spektrálnych čiar. Zmerať možno aj svetelné krivky, ktoré ukážu slabý pokles, keď planéta prechádza cez kotúč hviezdy, prípadne aj veľmi malé gravitačné pôsobenie, ktorým planéta ovplyvňuje hviezdu.

Trpezlivosť, šťastie a počítač

Prelom v technikách pozorovania nastal až koncom novembra 2008. Vtedy oznámil tím Christiana Maroisa z Herzbergovho astrofyzikálneho ústavu v kanadskej Victorii, že pri mladej hviezde HR 8799 odfotil tri planéty, hmotnejšie a väčšie ako náš Jupiter.

Členovia tímu na to potrebovali tri veci: trpezlivosť, šťastie a počítačové spracovanie snímok, ktoré odtienilo svetlo materskej hviezdy, vzdialenej 129 svetelných rokov a 1,5-krát hmotnejšej a päťkrát svietivejšej ako Slnko.

Dôležitá bola aj skutočnosť, že planéty sú od hviezdy veľmi ďaleko, najbližšia z nich 24-krát ďalej ako naša Zem od Slnka, najvzdialenejšia až 68-krát, čiže jeden obeh im trvá stovky rokov.

Planéta krúžiaca okolo vzdialenej hviezdy v predstave umelca. ILUSTRÁCIA - NASA/AMES WENDY STENZEL

V rovnakom čase zobrazil tím Paula Kalasa z Kalifornskej univerzity v Berkeley štvrtú planétu. Je pri jednej z najjasnejších hviezd na oblohe Fomalhaut v súhvezdí Južnej ryby, vzdialenej 25 svetelných rokov. Hmotnosťou Slnko prevyšuje dvakrát, svietivosťou 16-krát.

Planéta obieha hviezdu raz za 872 rokov a zrejme má veľký systém prstencov, aké poznáme aj pri našich planétach. Mal ich aj mladý Jupiter.

No skutočný dôkaz o možnosti metódy priameho zobrazenia poskytlo až dlhodobé pozorovanie exoplanéty beta Pictoris b, ktoré uskutočnili astronómovia z Európskeho južného observatória (ESO) v Čile. Tí ako prví zachytili pohyb exoplanéty okolo hviezdy s odhadovaným vekom iba 12 miliónov rokov. Ide o veľmi horúci objav, oznámený v posledných dňoch. Vedci pri ňom použili progresívnu techniku pre oblasť infračerveného spektra.

Corot a Kepler

Zoznam známych exoplanét rastie veľmi rýchlo. Do začiatku tohto týždňa ich astronómovia identifikovali 461 a očakávali nové objavy. Okrem pozemských ďalekohľadov sa medzi najúspešnejších lovcov zaradili európsky kozmický ďalekohľad Corot a americký Kepler, ktorý súčasne sleduje vyše stotisíc hviezd.

Corot, ktorý prevádzkuje Francúzska kozmická agentúra (CNES) spolu s európskou agentúrou (ESA), má na svojom konte doteraz trinásť exoplanét a dvoch hnedých trpaslíkov, čo sú zaujímavé objekty na pomedzí medzi hviezdou a planétou, pretože nemajú dostatočnú hmotnosť na to, aby sa v nich spustila termojadrová fúzia.
Medzi poslednými objavmi Corotu stojí za pozornosť ľadový obor Corot 8 b s hmotnosťou 70 percent Saturnu.

Korekčná optika kozmického observatória Kepler v prípravnej fáze. Dnes Kepler už vyše roka hľadá planéty podobné Zemi. FOTO - NASA, BALL AEROSPACE

Naopak, na povrchu planéty Corot 10 b teplota v priebehu dvoch týždňov kolíše medzi 250 až 600 °C. Aj Corot 14 b je zrejme veľmi masívnou a horúcou hviezdou.

V prípade Corotu 11 b je zaujímavá najmä materská hviezda, ktorá sa okolo svojej osi otočí raz za 40 hodín. Slnku trvá jedno otočenie okolo osi asi 26 dní. Nájsť planétu pri rýchlo rotujúcej hviezde nie je jednoduché, takže tím Corotu je na tento objav veľmi hrdý.

Lovci mimoslnečných planét teda konečne uvideli svoje exotické ciele na vlastné oči a zrejme zažijeme boom hľadania mimozemského života aj v situácii, keď treba šetriť dolármi aj eurami.

Napokon, mimozemský život je téma, živá už stovky rokov. Takto o ňom uvažoval pred 400 rokmi Johannes Kepler, jeden zo zakladateľov modernej vedy, ktorý inšpiroval aj tvorcov amerického kozmického teleskopu: „Ak sú na nebesiach glóbusy podobné našej Zemi, môžeme sa škriepiť, kto obýva lepšiu časť vesmíru. Ak sú ich svety vznešenejšie, my nie sme tými najdokonalejšími rozumnými stvoreniami. Prečo by tu potom mali byť všetky veci iba pre nás ľudí? Ako môžeme byť tými najlepšími majstrovskými dielami, ktoré Boh stvoril?“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  2. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  3. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  4. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  5. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  6. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  7. Cíťte sa v priestore príjemne
  8. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 703
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 435
  3. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 351
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 316
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 881
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 813
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 829
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 705
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 857
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 1 302

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov, hovorí Július Barczi. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

KOMENTÁRE

Fico, Danko a Bugár slabnú. Kto miesto nich zosilnel?

Podľa preferencií by koalícia nezostavila vládu.

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Neprehliadnite tiež

Antibiotiká netreba vždy dobrať, naznačuje nová analýza

Odborníci spochybnili odveké pravidlo pri užívaní antibiotík. Pacienti by však nemali prerušovať liečbu.

Letiská začnú kontrolovať každý kus elektroniky samostatne

Tienenia, akumulátory a plechy sťažujú pohľad do útrob elektronických zariadení.

Prečo je rad na ženské záchody vždy dlhší? Matematika ukázala riešenie

Ženy čakajú na toaletu viac ako šesť minút. Muži jedenásť sekúnd.

Apple chystá prvý implantát, spojí sa so smartfónom

Náhradu sluchu môžu poskytovať múdre čipy a implantáty. Porozumejú si s mobilom.