Exotické svety sú plné planét

Už takmer pätnásť rokov vedci poznajú aj iné, oveľa vzdialenejšie a čudesnejšie vesmírne svety, ako sú planéty našej sústavy.

Planéta podobná na Zem pri hviezde GJ1214 v predstave umelca. Je to prvá objavená exoplanéta, ktorá má vlastnú atmosféru. Vzdialená je 40 svetelných rokov, hmotnosťou presahuje Zem asi šesťnásobne a jej vnútro pravdepodobne tvorí vodný ľad.(Zdroj: ESO/ESA, NASA)

Hovorí sa im mimoslnečné alebo extrasolárne planéty, skrátene exoplanéty.

Keď hovoríme o planétach, vybavíme si najskôr osem planét v rôznej vzdialenosti od Slnka. Aspoň tak sme si na to zvykli podľa obrázkov zo slnečnej sústavy.

No exoplanéty označujú niečo iné. Pri mnohých by sme si mohli vysvetliť skratku exo aj ako exotické. Až tak veľmi sa líšia od toho, čo poznáme, nech ide o hmotnosti, rozmery, obežné dráhy, teploty či celkové pomery, vládnuce na ich povrchu.

Lepšie než science-fiction

„Je to ako science-fiction, lenže lepšie,“ komentoval exotický vesmírny výskum Raymond Pierrehumbert z Chicagskej univerzity, ktorý študuje exoplanéty a planéty slnečnej sústavy z hľadiska klimatológie.

Naozaj je čo študovať. Napríklad mnohé doteraz objavené exoplanéty sa síce podobajú na naše plynné obry (Jupiter či Neptún), no niektoré sú až dvadsaťnásobne horúcejšie, čím prekračujú nielen teplotu roztavenej sopečnej lávy, ale zrejme aj medze našej predstavivosti.

Ľadová exoplanéta.

Iná exoplanéta zas môže mať hory alebo oceány z vody, na inej je možno kyslík a našli sa aj stopy organických prvkov. Ďalšia zas krúži tak blízko pri materskej hviezde, že tá ju doslova požiera zaživa. Javy vesmírneho kanibalizmu pri kontakte dvoch objektov (galaxia s galaxiou alebo hviezda s hviezdou) nie sú vo vesmíre až také zriedkavé, no zostava hviezda-planéta predvádza naozaj nenapodobiteľný vesmírny valčík.

Podobajú sa na Zem

Vzácne sú zatiaľ objavy menších planét, ktoré sa podobajú na Zem a ktorým sa hovorí kamenné, aj keď podľa mnohých vedcov ich musia byť v relatívne blízkom vesmíre milióny. Jedna z nich, objavená pred pol rokom a nazvaná Corot 7 b, leží „iba“ 500 svetelných rokov od Slnka.

Keďže vesmírna loď s rýchlosťou svetla by tam letela 500 rokov, nádejnejší pri ceste k nej by zrejme bol spôsob, ktorý navrhol americký fyzik Michio Kaku v knihe Fyzika nemožného: treba pomocou zápornej energie deformovať priestor tak, aby sme si hviezdu pritiahli k sebe (pri deformácii priestoru nehrá rýchlosť svetla rolu).
Teoreticky to možné je, len nie je jasné, kde naši ďalekí potomkovia zoberú toľko zápornej energie. Ale možno im zíde na um nejaké netradičné riešenie.

Ako muška vo svetle majáka

Počas skúmania vesmíru otázka neznela tak, či sa niekedy vydáme k exoplanétam v iných slnečných sústavách, ale tak, či ich vôbec niekedy objavíme. Ak totiž opustíme sféru sci-fi, v princípe je planéta tmavé teleso, ktoré nevlastní zdroj svetla. Takže odhaliť ju môže iba svetlo materskej hviezdy, ktoré na ňu dopadne, lenže to planétu ukryje rovnako spoľahlivo ako svetlo majáka svätojánsku mušku.

Observatórium ESO v La Silla (Čile) s teleskopom s priemerom zrkadla 3,6 metra, ktorý sa podieľa na objavoch exoplanét. FOTO - ESO/H. H. HEYER

Objav prvej exoplanéty, ktorý oznámil časopis Nature 23. novembra 1995, sa preto stal astronomickou senzáciou. Michel Mayor a Didier Queloz, ktorí ako prví konečne „usvedčili“ jednu planétu (veľkú asi ako náš polovičný Jupiter) z trvalého pobytu pri hviezde 51 Pegasi, spomínali, ako zložito oznamovali svoj objav verejnosti.

Redakcia časopisu Nature im síce dovolila, aby o svojej planéte porozprávali na konferencii, no prísne zakázala, aby niečo povedali médiám, pretože Nature, pochopiteľne, chcelo mať v takej senzačnej veci prvenstvo.

Novinári zákaz obišli tak, že na konferencii požiadali kolegov Queloza a Mayora, aby im povedali, čo také senzačné tí dvaja vlastne objavili a ako na to prišli, keď vieme, že exoplanéty nemôžeme vidieť.


„Je to ako science-fiction, lenže lepšia.

Raymond Pierrehumbert, vedec

Mayor, Queloz a mnohí ich nasledovníci boli až donedávna odkázaní na nepriame metódy hľadania exoplanét. Najúspešnejšia je spojená s meraním radiálnych rýchlostí planét, ktoré sa prejavia posunom spektrálnych čiar. Zmerať možno aj svetelné krivky, ktoré ukážu slabý pokles, keď planéta prechádza cez kotúč hviezdy, prípadne aj veľmi malé gravitačné pôsobenie, ktorým planéta ovplyvňuje hviezdu.

Trpezlivosť, šťastie a počítač

Prelom v technikách pozorovania nastal až koncom novembra 2008. Vtedy oznámil tím Christiana Maroisa z Herzbergovho astrofyzikálneho ústavu v kanadskej Victorii, že pri mladej hviezde HR 8799 odfotil tri planéty, hmotnejšie a väčšie ako náš Jupiter.

Členovia tímu na to potrebovali tri veci: trpezlivosť, šťastie a počítačové spracovanie snímok, ktoré odtienilo svetlo materskej hviezdy, vzdialenej 129 svetelných rokov a 1,5-krát hmotnejšej a päťkrát svietivejšej ako Slnko.

Dôležitá bola aj skutočnosť, že planéty sú od hviezdy veľmi ďaleko, najbližšia z nich 24-krát ďalej ako naša Zem od Slnka, najvzdialenejšia až 68-krát, čiže jeden obeh im trvá stovky rokov.

Planéta krúžiaca okolo vzdialenej hviezdy v predstave umelca. ILUSTRÁCIA - NASA/AMES WENDY STENZEL

V rovnakom čase zobrazil tím Paula Kalasa z Kalifornskej univerzity v Berkeley štvrtú planétu. Je pri jednej z najjasnejších hviezd na oblohe Fomalhaut v súhvezdí Južnej ryby, vzdialenej 25 svetelných rokov. Hmotnosťou Slnko prevyšuje dvakrát, svietivosťou 16-krát.

Planéta obieha hviezdu raz za 872 rokov a zrejme má veľký systém prstencov, aké poznáme aj pri našich planétach. Mal ich aj mladý Jupiter.

No skutočný dôkaz o možnosti metódy priameho zobrazenia poskytlo až dlhodobé pozorovanie exoplanéty beta Pictoris b, ktoré uskutočnili astronómovia z Európskeho južného observatória (ESO) v Čile. Tí ako prví zachytili pohyb exoplanéty okolo hviezdy s odhadovaným vekom iba 12 miliónov rokov. Ide o veľmi horúci objav, oznámený v posledných dňoch. Vedci pri ňom použili progresívnu techniku pre oblasť infračerveného spektra.

Corot a Kepler

Zoznam známych exoplanét rastie veľmi rýchlo. Do začiatku tohto týždňa ich astronómovia identifikovali 461 a očakávali nové objavy. Okrem pozemských ďalekohľadov sa medzi najúspešnejších lovcov zaradili európsky kozmický ďalekohľad Corot a americký Kepler, ktorý súčasne sleduje vyše stotisíc hviezd.

Corot, ktorý prevádzkuje Francúzska kozmická agentúra (CNES) spolu s európskou agentúrou (ESA), má na svojom konte doteraz trinásť exoplanét a dvoch hnedých trpaslíkov, čo sú zaujímavé objekty na pomedzí medzi hviezdou a planétou, pretože nemajú dostatočnú hmotnosť na to, aby sa v nich spustila termojadrová fúzia.
Medzi poslednými objavmi Corotu stojí za pozornosť ľadový obor Corot 8 b s hmotnosťou 70 percent Saturnu.

Korekčná optika kozmického observatória Kepler v prípravnej fáze. Dnes Kepler už vyše roka hľadá planéty podobné Zemi. FOTO - NASA, BALL AEROSPACE

Naopak, na povrchu planéty Corot 10 b teplota v priebehu dvoch týždňov kolíše medzi 250 až 600 °C. Aj Corot 14 b je zrejme veľmi masívnou a horúcou hviezdou.

V prípade Corotu 11 b je zaujímavá najmä materská hviezda, ktorá sa okolo svojej osi otočí raz za 40 hodín. Slnku trvá jedno otočenie okolo osi asi 26 dní. Nájsť planétu pri rýchlo rotujúcej hviezde nie je jednoduché, takže tím Corotu je na tento objav veľmi hrdý.

Lovci mimoslnečných planét teda konečne uvideli svoje exotické ciele na vlastné oči a zrejme zažijeme boom hľadania mimozemského života aj v situácii, keď treba šetriť dolármi aj eurami.

Napokon, mimozemský život je téma, živá už stovky rokov. Takto o ňom uvažoval pred 400 rokmi Johannes Kepler, jeden zo zakladateľov modernej vedy, ktorý inšpiroval aj tvorcov amerického kozmického teleskopu: „Ak sú na nebesiach glóbusy podobné našej Zemi, môžeme sa škriepiť, kto obýva lepšiu časť vesmíru. Ak sú ich svety vznešenejšie, my nie sme tými najdokonalejšími rozumnými stvoreniami. Prečo by tu potom mali byť všetky veci iba pre nás ľudí? Ako môžeme byť tými najlepšími majstrovskými dielami, ktoré Boh stvoril?“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 271
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 250
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 348
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 299
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 052
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 354
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 006
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 403
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 083
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 851

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Nepočujúcemu môže tlmočník zachrániť rodinu, dokonca aj život

Milena Fabšičová (29) je tlmočníčkou posunkového jazyka, ktorý považuje za svoj materinský. Väčšina jej rodiny je nepočujúca.

KOMENTÁRE

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Poslanci navrhli, aby firmy v inzerátoch uvádzali výšku minimálnej mzdy.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop