NEW HAVEN. Vedci objavili najstaršie známe stopy po zuboch cicavcov na kostiach iných pravekých zvierat, medzi nimi aj veľkých dinosaurov. V časopise Paleontology to oznámili Nicholas Longrich z prestížnej Yaleovej univerzity v a Michael Ryan z Múzea prírodnej histórie v ohijskom Clevelande.
Kanadské kosti
Kosti, ktoré ich viedli k tejto hypotéze, našli vedci v Kanade. Niektoré sa nachádzali sa v zbierkach Laboratória paleontológie stavovcov Albertskej univerzity a Kráľovského Tyrrellovho paleontologického múzea pri mestečku Drumheller, iné našli odborníci priamo v teréne.
Všetky kosti pochádzajú z geologických vrstiev datovaných do neskorej druhohornej kriedy, presnejšie majú asi 75 miliónov rokov. Patrili champosaurovi, vodnému plazovi s dĺžkou približne 1,5 metra, ďalej hadrosaurovi alebo ceratosaurovi a napokon určitému veľkému dvojnohému dinosaurovi. Je medzi nimi aj kosť malého vačkovca.
Zahryznutia vedci priradili cicavcom, lebo pochádzajú od proti sebe postavených dvojíc zubov, aké v tom čase mali iba cicavce. Najpravdepodobnejšie išlo o multituberkulátov, čo je vymretý rád archaických cicavcov. Pripomínali hlodavce a vyznačovali sa spárovanými hornými a dolnými rezákmi.
Rozloženie stôp po zuboch na obvode niektorých kostí pripomína spôsob, akým dnes ľudia obhrýzajú kukuričné zrná zo šúľkov.
Praveké veveričky
Pravekí cicavčí maškrtníci boli veľkí asi ako veverička. Podľa Nicholasa Longricha im ani tak nešlo o mäso, ako o kostné tkanivo, zdroj minerálnych živín. Podobné stopy sa podľa neho nachádzajú na mnohých druhohorných kostiach v múzejných zbierkach, aj starších ako z kriedy.
Sám ich rozpoznal vďaka spomienke z detstva, keď uvidel stopy po zuboch menších zvierat na jeleních parohoch, ktoré priniesol domov jeho otec. Na pravekých kostiach si hneď všimol analógie.
Praveké cicavce sa však v tomto nevyrovnali dnešným hlodavcom.
Zdroj: Komuniké Yale University zo 16.6.2010
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
