ADELAIDE. Hmyzí mozog máva rozmery na úrovni špendlíkovej hlavičky. No zvláda pozoruhodné výkony. Mohol by dokonca poslúžiť ako model pre roboty. V časopise Current Biology to napísali David O'Carroll a Paul Barnett
z Adelaidskej univerzity (Austrália) s Karin Nordstromovou z Uppsalskej univerzity (Švédsko).
Ako prví určili spôsob, ktorým hmyz vyhodnocuje rýchlosť pohybujúcich sa objektov. Bunky hmyzieho mozgu majú dodatočné mechanizmy "výpočtu" riadeného pristátia na kvete či dosiahnutia zdroja potravy. Fungujú však iba v prírodnom prostredí.
Podobajú sa na ľudí
Vizuálne vnímaný pohyb analyzujú špecifické mozgové bunky. Veľmi sa podobajú ľudským, ktoré plnia tú istú úlohu. "V minulosti nikto nechápal, ako by mohol drobný hmyzí mozog využívať viaceré mozgové dráhy na vyhodnotenie pohybu. Dlho sme vedeli, že hmyz dokáže odhadnúť smer pohybujúceho sa objektu, no až dosiaľ nie to, či posudzujú rýchlosť tak ako iné živočíchy vrátane ľudí," povedal David O'Carroll.
"Zdá sa, že pri tom zohľadňujú rôzne vzory svetla v prírodnom prostredí, ako je napríklad hmlisté ráno, alebo slnečný deň, a podľa toho sa im prispôsobujú predmetné mozgové bunky. Tento mozgový mechanizmus im dovoľuje rozlíšiť pohyblivé objekty v širokom rozpätí prírodných scenérií. Zdôrazňuje to tiež skutočnosť, že jednotlivé neuróny môžu prejavovať mimoriadne zložité správanie."
Umelé oči
O'Carroll s kolegami sa zameriava na poznanie, ako mozog zostavuje zmysluplný obraz sveta vnímaného okom. Dôležitým modelom je pre ne práve hmyzí zrakový systém. "Hmyz je pre náš výskum ideálny, lebo jeho zrakový systém tvorí až 30 percent hmotnosti mozgu, oveľa viac ako pri väčšine iných živočíchov," vysvetlil David O'Carroll.
Jeho tím tiež spolupracuje s priemyslom na vývoji umelých očí pre roboty, pričom sa popri ľudskom zraku inšpirujú hmyzím.
Zdroj: Komuniké University of Adelaide z 10.6.2010
