SME

Ruský Veľký brat sa pozerá. Cestou na Mars

Ľudia „odleteli“ na Mars. Aj keď zatiaľ iba akože. Aspoň sa tam dobrovoľníci nebudú krížiť s neandertálcami, ako naši prapredkovia. Prečítajte si Týždeň vo vede.

Budeme raz na Marse naozaj?Budeme raz na Marse naozaj? (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - martianchronicles)

Poletíme, poletíme. Aj keď vlastne ani nie tak poletíme, ako nás skôr zavrú do niekoľkých škatúľ neďaleko Moskvy. Krabicová reality šou za pätnásť miliónov dolárov má simulovať 520 dní letu na Mars, pobyt na planéte i cestu späť. Veľkými bratmi budú Ruská akadémia vied a Európska kozmická agentúra, ktoré chcú zistiť, či šestica dobrovoľníkov vôbec dokáže spolu vydržať.

A ak nie, nuž najvyšší čas vyvinúť motor, ktorý človeka dostane na túto prachovú planétu rýchlejšie. Inak si na ďalšie malé kroky a veľké skoky počkáme viac, než len optimistických tridsať rokov.

Keď chcete, aby ste vydržali naozaj dlho, používajte ryžu. Nie ako prílohu k nedeľnému obedu, ale ako prímes pri stavebníctve: môžete potom rátať s dlhovekosťou. Práve ryža je tajomstvom, prečo Veľký čínsky múr vydržal až dodnes. Vraj zlepila jednotlivé tehly až tak pevne, že medzi nimi dodnes nerastie žiadna vegetácia. V záchvate slovenského budovateľského ošiaľu to môže byť informácia, ktorú ocení nejedná vládna garnitúra. Obzvlášť pred voľbami.

Poďakujme sa plynovým obrom. Bez nich by sa život na Zemi možno nevyvinul. Našu planétu by v oveľa väčšej miere bombardovali vesmírne telesá, asteroidy by si podávali ruky s kométami a prirodzeným stavom planéty by bola „globálna katastrofa“. Našťastie, mnoho podobných objektov odchytávajú Jupiter a ďalšie planéty. Napríklad Neptún, ktorý sa pred dvesto rokmi pravdepodobne zrazil s asi dvojkilometrovou kométou. Vedci v atmosfére boha mora a riek našli zvýšenú koncentráciu oxidu uhoľnatého, ktorý to má dokazovať.

Uplynulo pritom iba niekoľko dní od zverejnenia tohto zistenia a ozval sa aj Jupiter. Amatérsky astronóm uvidel na plynovom telese asi dvojsekundový záblesk, ktorý naznačoval dopad cudzieho telesa. Tak len dúfajme, že votrelci z vonkajších oblastí slnečnej sústavy si budú aj naďalej vyberať tieto „nárazníkové zóny“. Neradi by sme vás informovali, že už budúci týždeň dopadneme ako dinosaury.

K vymieraniu, neandertálci nevyhynuli. Prežívajú dodnes – teda tak trošku. Dôkazom je naša vlastná DNA. Údajne jedno až štyri percentá nášho genómu pochádzajú práve od nich. Znamená to prozaické: predkovia moderných ľudí sa s neandertálcami nielen mohli, ale pravdepodobne aj naozaj krížili. Ale prekvapivo to, napriek nijakým biologickým prekážkam, nebol bežné ani rozšírené správanie. Teraz už len zistiť, prečo mal šťastie náš prapredok.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu