Perth 13. mája (TASR) - Jemné žliabky v pieskovci priviedli vedcov z University of Western Australia v Crawley na stopu pravdepodobne najstaršieho viacbunkového organizmu, aký kedy žil na Zemi.
Ako píšu v časopise Science, stopy sú staré viac ako 1,2 miliardy rokov a podľa nich patria živočíchovi podobnému červovi, ktorý produkoval sliz. Stopy majú šírku asi jeden milimeter a niketoré sú dlhé viac ako dva centimetre.
Niektoré stopy sú na konci rozšírené. Mohol ich zanechať živočích, ktorého telo sa pri pohybe roztiahlo a v odpočinku stiahlo. Tento pračerv nie je podľa vedcov predcodcom žiadneho v súčasnost existujúceho druhu.
Vedci sa doteraz domnievali, že prvé viacbunkové organizmy obývali našu planétu pred necelými 600 miliónmi rokov. Predtým existovali iba morské riasy a mikróby. Pred asi 600 miliónmi rokov však Zem priam zaplavili nové druhy živočíchov. Túto "kambrijskú explóziu" dokumentujú početné fosílne nálezy.
Domovom pradávneho živočícha bola pieskovcová formácia Stirling Range Formation na juhozápade Austrálie. Nález austrálskych vedcov by mohol vniesť viac svetla do dejín Zeme pred kambrijskou explóziou. Ak sa vek stôp potvrdí, pôjde o senzáciu. Zároveň bude treba odpovedať na otázku, prečo sa ďalšie stovky miliónov rokov vo vývoji vyšších foriem života nič podstatné neudialo.
