Narodil sa pred 110 rokmi, 5. júna 1900.
Dennis Gabor
Narodil sa 5. júna 1900 v Budapešti.
Objavil princíp holografie, za ktorý neskôr získal Nobelovu cenu.
Zomrel 9. februára 1979 v Londýne.
Termín holografia vznikol spojením gréckych slov holos (úplný) a gramma (správa). Táto progresívna technológia umožňuje zachytiť trojrozmernú štruktúru obrazu, pričom na rozdiel od konvenčných metód je informácia o každom detaile obrazu zachytená v celom objeme hologramu, nie len v jednej jeho časti.
Chcel vylepšiť mikroskopPrincíp holografie Gabor zverejnil v roku 1947, keď sa zaoberal možnosťami, ako vylepšiť vynález Ernsta Rusku - elektrónový mikroskop. Sám Gabor neskôr s humorom povedal, že aj tu sa ukázalo, ako dobre ovládal umenie riešiť jednu vec a nachádzať úplne inú.
Dennis Gabor sa narodil v Budapešti, jeho matka bola herečka, otec riaditeľ najväčšej maďarskej banskej spoločnosti. Ako sám v prednáške pri udelení Nobelovej ceny v roku 1971 spomínal, jeho celoživotná láska k fyzike sa začala náhle, keď mal 15 rokov.
Nechcelo sa mu čakať na univerzitné vzdelanie, a tak sa sám začal zdokonaľovať v matematike a čítať odborné knihy. Zvlášť ho zaujali mikroskopy a farebná fotografia.
S mladším bratom si doma urobili laboratórium, kde vedeli zopakovať väčšinu vtedy módnych experimentov vrátane prenosu röntgenových lúčov alebo rádioaktivity.
Lákala ho aj fyzika, no na Technickej univerzite v Budapešti si z praktických dôvodov vybral štúdium elektroinžinierstva. Obával sa, že ako fyzik by v Maďarsku ťažko hľadal uplatnenie.
V roku 1920 odišiel do Berlína, aby sa tak vyhol službe v armáde, ktorá mu už raz skomplikovala život.
Stretával sa s elitouV roku 1924 získal diplom na Technickej vysokej škole, odtiaľ prešiel na Berlínsku univerzitu, kde pôsobila vtedajšia vedecká elita. Okrem Maxa Plancka, zakladateľa kvantovej fyziky, to bol aj vynikajúci fyzik Max von Laue alebo chemik Walter Nernst. Semináre tu viedol Albert Einstein, preslávený najmä teóriou relativity.
Po získaní doktorátu Gabor pracoval v elektrotechnickej firme. Vytvoril tam jeden zo svojich prvých úspešných vynálezov, kremíkovú vysokotlakovú výbojku, ktorá sa uplatnila vo verejnom osvetlení. Bola ortuťová napriek tomu, že pôvodne chcel vyvinúť kadmiovú.
Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 z Nemecka predvídavo odišiel. Neskôr, rovnako ako mnohí iní významní fyzici, opustil aj Maďarsko a zakotvil vo Veľkej Británii. Ako cudzinec to nemal ľahké najmä v čase vojny.
Predbehol dobuPovojnové časy strávil v Británii. Boli preňho najplodnejšie. Napísal svoje prvé práce v odbore teórie komunikácie, vyvinul prístroj na stereoskopickú kinematografiu a v roku 1948 urobil základné holografické experimenty. Viedla ho snaha zvýšiť rozlišovaciu schopnosť elektrónového mikroskopu.
Ako rýchlo zistil, tieto experimenty predbehli svoju dobu o takmer dvadsať rokov. Podmienky na rozvoj holografie ako zobrazenia dvojrozmerného predmetu v priestore nastali až po objave laseru v roku 1960. Ako prvý použila hologram na obálke časopisu redakcia National Geographic v roku 1984.
Nová etapa Gaborovej povojnovej práce v Británii bola spojená s nástupom na londýnsku Imperial College. Vymenovali ho za profesora aplikovanej elektrónovej fyziky a pôsobil tam až do odchodu do penzie.
Spolu so svojimi študentmi sa podieľal na riešení problémov v najrôznejších oblastiach vrátane teórie plazmy alebo jadrovej fúzie. Zamýšľal sa aj nad problémami technologického rastu v spojení so stagnáciou spoločenských inštitúcií.
Dennis Gabor získal okrem Nobelovej ceny veľa prestížnych vedeckých ocenení a bol členom najvýznamnejších vedeckých spoločností. Podieľal sa aj na činnosti dnes neprávom zabudnutého Rímskeho klubu.
Zomrel 8. februára 1979 v Londýne.
