Týždeň vo vede.
Keď sa končí čosi významné, býva človeku smutno. A tento týždeň nám bolo aspoň dvakrát. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír si totiž absolvoval lúčenie s dvomi významnými misiami, ktoré pomáhali meniť pohľad na vesmír.
Z posledného výletu sa vrátil raketoplán Atlantis. Slúžil dvadsaťpäť rokov, lietal na kozmické stanice Mir aj ISS, pomáhal opravovať Hubblov vesmírny ďalekohľad a vynášal sondy na ich cesty k Venuši či Jupiteru. Teraz ho inžinieri navždy odparkovali. Síce ostane v pohotovosti pre prípad záchrannej misie, no úprimne, nik už neráta s jeho návratom do vesmíru. Už aj optimisti pochopili, že Američania si budú lety k stanici kupovať u Rusov.
NASA sa však v týždni oficiálne rozlúčili aj s ďalším významným projektom. Po zime na Marse sa neprebrala sonda Phoenix: to je tá, ktorá definitívne dokázala prítomnosť vody na červenej planéte, našla v jeho pôde chloristany, zistila, že marsovská pôda sa od tej pozemskej zase až tak nelíši, ba dokonca na planéte sneží. Aj keď ten sneh už na povrch nedopadne. Teraz už zostáva zistiť, či niekde v tej piesočnatej púšti s vodou pod povrchom žijú baktérie. Ak áno, bol by to objav ešte významnejší ako Venterova umelá bunka.
Mimochodom, Venter. Neprebehol ani týždeň od oznámenia údajne prelomového objavu v biogenetike a už sa vedci hádajú. O čom inom, ako o peniazoch: teda, v skutočnosti majú byť tým dôvodom patenty a „etika“, ale všetci vieme, kam smeruje debata šermujúca morálkou. V čomsi však majú Venterovi kritici pravdu, ak by získal všetky patenty na svoj výskum, pravdepodobne by dosiahol monopolné postavenie na trhu – pričom hovoriť o tvorbe života ako trhu je trochu zvláštne. Každopádne, môže mať len jeden tím vedcov prípadné právo na stvorenie?
Kreacionistov asi nepoteší aj ďalšia správa. Vedci zistili, že do vývojové stromu ľudského rodu treba zaradiť ďalší druh nášho príbuzného. Kedysi pred dvomi miliónmi rokov, presne v čase, keď kľúčové zmeny prostredia na planéte odštartovali vývoj vedúci k dnešnému človeku, žil Homo gautengensis. A pravdepodobne žil dosť dlho na to, aby zažil Človeka zručného i vzpriameného. Tento zrejme kanibal síce nepatrí do našej priamej vývojovej línie, no dokazuje, že inteligentných homininov bolo dosť. Nejakí inteligenti by sa už tak či onak vyvinuli: aj keď báchorky o zásahu mimozemšťanov, Boha či špagetového Huhu život určite uľahčujú.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
