Mozartov efekt zostáva mýtom

Počúvanie Mozartovej sonáty pre dva klavíry človeku vylepší priestorovú predstavivosť. Záhadný jav, opísaný v roku 1993, dostal názov Mozartov efekt. Mnohí ho brali vážne. Ukazuje sa však, že najskôr ide o nedorozumenie.

Klasická hudba je vítaná všade (na snímke hrá košická filharmónia v nemocnici v Košiciach­Šaci), no nesmieme od nej očakávať príliš veľa.(Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Počúvajte Mozartovu klavírnu hudbu. Neurovedci dokázali, že vás urobí bystrejšími.

Tieto slová hudobného publicistu New York Times Alexa Rossa pochádzajú z roku 1994. Ako sa však ukazuje, Rossovo nadšenie pre Mozarta bolo založené na dvojitom nedorozumení.

Aj to sa vo vede a pri jej popularizácii stáva. V tomto prípade médiá posunuli výsledok, ktorý vedci dosiahli, do inej roviny, lebo pri počúvaní Mozarta nešlo o to, že by nám vylepšoval celý mozog, ale mal zlepšovať iba priestorovú predstavivosť.

Napokon ešte aj pôvodná vedecká štúdia týkajúca sa Mozartovej klavírnej sonáty bola časom mnohokrát spochybnená.

Najnovšie univerzitnými vedcami z Viedne, teda z mesta, kde Mozart v decembri 1791 zomrel.

Pomáhala iba sonáta

Rozruch okolo priam zázračných schopností Mozartovej hudby spustil v roku 1993 americký tím v zložení Frances Rauscherová, Gordon Shaw a Katherine Kyová z Neurobiologického centra Kalifornskej univerzity v Irvine.

Neurovedci pri pokuse púšťali študentom rôzne nahrávky: Mozartovu Sonátu pre dva klavíry D dur (KV 448), relaxačnú hudbu alebo ticho. Výsledky publikoval prestížny britský Nature.

Po hudobnej príprave študenti riešili štandardné testy IQ, zamerané na priestorovú predstavivosť. Mali si pri nich napríklad predstaviť, ako by sa dali poskladať rôzne trojrozmerné predmety z papiera.

Relaxačná hudba ani ticho výkon študentov neovplyvnili. Prevratne však vyzeralo iné zistenie: po desiatich minútach počúvania Mozartovej sonáty D dur dosahovali študenti lepšie výsledky.

Pravda, tento efekt síce pretrval najviac 15 minút, no aj to je niečo. Predstavte si napríklad, že by ste si ho načasovali presne na skúšku z deskriptívnej geometrie alebo z ďalších predmetov, v ktorých môže byť priestorová predstavivosť dôležitá. Mozart by sa možno zišiel aj futbalistom pred dôležitým zápasom alebo šachistom pred bleskovou partiou.

Potkany v bludisku

Výskum na ľuďoch Rauscherová časom doplnila aj o štúdiu na potkanoch. Chcela tak prispieť k poznaniu, aký mechanizmus by sa mohol skrývať za účinkom Mozartovej hudby.

Podľa štúdie jej tímu Mozartova hudba zlepšila schopnosť hlodavcov prejsť testovacím bludiskom.

Potkany vystavené hudbe našli cestu rýchlejšie a robili pri tom oveľa menej chýb. Tento efekt sa prejavil dokonca aj v prípade, že potkany „počúvali“ Mozarta ešte v tele matky.

Silné emocionálne vzrušenie, ktoré pri hudbe môže prežívať človek, no sotva potkan, teda Rauscherová vylúčila z registra mechanizmov, ktoré zlepšujú priestorovú predstavivosť.

Mozartománia

Koncom uplynulého storočia vypukla naozajstná Mozartománia. Bola ovplyvnená najmä nesprávnou interpretáciou pôvodného výskumu, ktorá hlásala, že Mozartova hudba vylepšuje rozumové schopnosti a inteligenciu.

Niektoré americké štáty zaradili do výchovy novorodencov počúvanie nahrávok na CD, ktoré dostávali matky za peniaze z rozpočtu štátu. Takúto smernicu vydal v roku 1998 napríklad guvernér štátu Georgia.

Začalo sa propagovať, aby Mozarta púšťali deťom v jasliach, prípadne ešte skôr, najlepšie pred narodením. Nahrávky typu Baby Mozart sa stali hitmi.

Zaujímavé však je, že mnohým iným vedcom sa nedarilo pozorovať Mozartov efekt ani v jeho pôvodnej „priestorovej“ podobe.

„To, že niekomu nevykvasí chlieb, predsa ešte neznamená, že kvasnicový efekt neexistuje,“ namietala Rauscherová.

Skepsa vo vedeckej komunite však pretrvávala. Mozartov efekt sa tam neujal. Vedci nerozumeli najmä tomu, prečo je pre nich také ťažké výsledky Rauscherovej tímu zopakovať.

Dôkazy nenašli

Teraz prišli psychológovia z Viedenskej univerzity Jakob Pietschnig, Martin Voracek a Anton K. Formann s novou metaanalýzou. Zverejnil ju americký odborný časopis Intelligence.

Ide o výskum založený na analýze predchádzajúcich štúdií venovaných Mozartovmu efektu. Rakúski vedci systematicky preskúmali štyri desiatky amerických a iných štúdií, publikovaných v tlači alebo na akademickej pôde. Bolo do nich zapojených vyše tritisíc účastníkov.

Záver je jednoznačný: nenašli nijakú podporu pre tvrdenie, že by počúvanie Mozartovej hudby zlepšovalo schopnosť priestorovej orientácie.

„Počúvanie Mozartovej hudby odporúčam každému, no nik by nemal očakávať, že to zlepší jeho kognitívne schopnosti,“ povedal Jakob Pietschnig, vedúci autor štúdie.

Mozartov efekt tak nájde svoje pevné historické miesto najskôr iba medzi najväčšími psychologickými mýtmi 20. storočia.

Hlavný zdroj: Science Daily

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  10. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 780
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 137
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 195
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 6 045
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 431
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 919
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 355
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 4 206
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 492
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 396

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

TECH

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Neprehliadnite tiež

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

Nový výskum kostí mastodonta môže prepísať históriu človeka

Kontroverzný výskum tvrdí, že Ameriku osídlili predkovia ľudí o 100-tisíc rokov skôr ako sa doteraz myslelo.

Osobný asistent Amazonu začne pomáhať s výberom outfitov

Alexa už nebude spracovávať iba zvuk, ale aj obraz.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop