SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Mozartov efekt zostáva mýtom

Počúvanie Mozartovej sonáty pre dva klavíry človeku vylepší priestorovú predstavivosť. Záhadný jav, opísaný v roku 1993, dostal názov Mozartov efekt. Mnohí ho brali vážne. Ukazuje sa však, že najskôr ide o nedorozumenie.

Klasická hudba je vítaná všade (na snímke hrá košická filharmónia v nemocnici v Košiciach­Šaci), no nesmieme od nej očakávať príliš veľa.Klasická hudba je vítaná všade (na snímke hrá košická filharmónia v nemocnici v Košiciach­Šaci), no nesmieme od nej očakávať príliš veľa. (Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Počúvajte Mozartovu klavírnu hudbu. Neurovedci dokázali, že vás urobí bystrejšími.

Tieto slová hudobného publicistu New York Times Alexa Rossa pochádzajú z roku 1994. Ako sa však ukazuje, Rossovo nadšenie pre Mozarta bolo založené na dvojitom nedorozumení.

Aj to sa vo vede a pri jej popularizácii stáva. V tomto prípade médiá posunuli výsledok, ktorý vedci dosiahli, do inej roviny, lebo pri počúvaní Mozarta nešlo o to, že by nám vylepšoval celý mozog, ale mal zlepšovať iba priestorovú predstavivosť.

Napokon ešte aj pôvodná vedecká štúdia týkajúca sa Mozartovej klavírnej sonáty bola časom mnohokrát spochybnená.

Najnovšie univerzitnými vedcami z Viedne, teda z mesta, kde Mozart v decembri 1791 zomrel.

Pomáhala iba sonáta

Rozruch okolo priam zázračných schopností Mozartovej hudby spustil v roku 1993 americký tím v zložení Frances Rauscherová, Gordon Shaw a Katherine Kyová z Neurobiologického centra Kalifornskej univerzity v Irvine.

Neurovedci pri pokuse púšťali študentom rôzne nahrávky: Mozartovu Sonátu pre dva klavíry D dur (KV 448), relaxačnú hudbu alebo ticho. Výsledky publikoval prestížny britský Nature.

Po hudobnej príprave študenti riešili štandardné testy IQ, zamerané na priestorovú predstavivosť. Mali si pri nich napríklad predstaviť, ako by sa dali poskladať rôzne trojrozmerné predmety z papiera.

Relaxačná hudba ani ticho výkon študentov neovplyvnili. Prevratne však vyzeralo iné zistenie: po desiatich minútach počúvania Mozartovej sonáty D dur dosahovali študenti lepšie výsledky.

Pravda, tento efekt síce pretrval najviac 15 minút, no aj to je niečo. Predstavte si napríklad, že by ste si ho načasovali presne na skúšku z deskriptívnej geometrie alebo z ďalších predmetov, v ktorých môže byť priestorová predstavivosť dôležitá. Mozart by sa možno zišiel aj futbalistom pred dôležitým zápasom alebo šachistom pred bleskovou partiou.

Potkany v bludisku

Výskum na ľuďoch Rauscherová časom doplnila aj o štúdiu na potkanoch. Chcela tak prispieť k poznaniu, aký mechanizmus by sa mohol skrývať za účinkom Mozartovej hudby.

Podľa štúdie jej tímu Mozartova hudba zlepšila schopnosť hlodavcov prejsť testovacím bludiskom.

Potkany vystavené hudbe našli cestu rýchlejšie a robili pri tom oveľa menej chýb. Tento efekt sa prejavil dokonca aj v prípade, že potkany „počúvali“ Mozarta ešte v tele matky.

Silné emocionálne vzrušenie, ktoré pri hudbe môže prežívať človek, no sotva potkan, teda Rauscherová vylúčila z registra mechanizmov, ktoré zlepšujú priestorovú predstavivosť.

Mozartománia

Koncom uplynulého storočia vypukla naozajstná Mozartománia. Bola ovplyvnená najmä nesprávnou interpretáciou pôvodného výskumu, ktorá hlásala, že Mozartova hudba vylepšuje rozumové schopnosti a inteligenciu.

Niektoré americké štáty zaradili do výchovy novorodencov počúvanie nahrávok na CD, ktoré dostávali matky za peniaze z rozpočtu štátu. Takúto smernicu vydal v roku 1998 napríklad guvernér štátu Georgia.

Začalo sa propagovať, aby Mozarta púšťali deťom v jasliach, prípadne ešte skôr, najlepšie pred narodením. Nahrávky typu Baby Mozart sa stali hitmi.

Zaujímavé však je, že mnohým iným vedcom sa nedarilo pozorovať Mozartov efekt ani v jeho pôvodnej „priestorovej“ podobe.

„To, že niekomu nevykvasí chlieb, predsa ešte neznamená, že kvasnicový efekt neexistuje,“ namietala Rauscherová.

Skepsa vo vedeckej komunite však pretrvávala. Mozartov efekt sa tam neujal. Vedci nerozumeli najmä tomu, prečo je pre nich také ťažké výsledky Rauscherovej tímu zopakovať.

Dôkazy nenašli

Teraz prišli psychológovia z Viedenskej univerzity Jakob Pietschnig, Martin Voracek a Anton K. Formann s novou metaanalýzou. Zverejnil ju americký odborný časopis Intelligence.

Ide o výskum založený na analýze predchádzajúcich štúdií venovaných Mozartovmu efektu. Rakúski vedci systematicky preskúmali štyri desiatky amerických a iných štúdií, publikovaných v tlači alebo na akademickej pôde. Bolo do nich zapojených vyše tritisíc účastníkov.

Záver je jednoznačný: nenašli nijakú podporu pre tvrdenie, že by počúvanie Mozartovej hudby zlepšovalo schopnosť priestorovej orientácie.

„Počúvanie Mozartovej hudby odporúčam každému, no nik by nemal očakávať, že to zlepší jeho kognitívne schopnosti,“ povedal Jakob Pietschnig, vedúci autor štúdie.

Mozartov efekt tak nájde svoje pevné historické miesto najskôr iba medzi najväčšími psychologickými mýtmi 20. storočia.

Hlavný zdroj: Science Daily

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 2 785 prípadov a 16 úmrtí (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.

Útočník v Nice zabil troch ľudí, viacerí sú zranení

Útočník zabíjal vo francúzskom meste Nice

Ilustračné foto.

Kde išlo o veľa, tam sa objavil. Kto je právnik Zoroslav Kollár?

Zadržaný právnik má zaujímavú minulosť.

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.