BRATISLAVA. Na súťaži o Národný projekt Elektronické služby zdravotníctva sa zúčastnil jediný záujemca – konzorcium firiem Ness a Lynx. Išlo o zákazku takmer za 33,6 milióna eur bez DPH. Ide o prvú fázu realizácie eHealth, teda elektronizácie zdravotníctva – zdravotných kariet, preukazov či predpisov. Tá by sa mala uskutočniť v rokoch 2009 až 2013.
Nejde pritom o prvý tender na IT služby, v ktorom „súťažil“ len jediný uchádzač. Podobne to bolo aj pri výberovom konaní na projekt Unitas – zreformovanie daní, ktoré vyhlásilo ministerstva financií. Išlo o zákazku za 56 miliónov eur bez DPH. Vyhrala ju spoločnosť IBM.
Rozdelili si trh?
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International, za tým vidí možné rozdelenie trhu. „Skutočnosť, že pri viacerých veľkých tendroch na IT zákazky sa prihlási vždy len jeden uchádzač, naznačuje, že sa deje na trhu nejaká dohoda.“
Šípoš vychádzal aj z informácií, ktoré zverejnil Trend v máji tohto roku. Z viac ako 90 verejných súťaží na IT služby v roku 2009 bolo okolo 43 s jedinou prijatou ponukou.
Protimonopolný úrad sa k možnosti rozdelenia trhu alebo uzatvoreniu dohody medzi IT firmami na Slovensku nechcel vyjadrovať.
Víťazné konzorcium na eHealth pod vedením firiem Lynx a Ness na otázku, ako si vysvetľujú, že súťažili jediní, odpovedalo: „Otázka je skôr na zadávateľa súťaže.“ Zadávateľ súťaže, ministerstvo zdravotníctva, to pripisuje kritériám a náročnosti projektu.
„Zriadená komisia posúdila splnenie podmienok účasti v súťaži od dvoch uchádzačov. Kvalifikačné podmienky splnil jeden z prihlásených,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Súťažné podmienky tendra tak boli podľa nej poskytnuté len jednému uchádzačovi.
Partneri sú už známi
Výsledok verejného obstaránia bol zverejnený vo vestníku 19. mája. Konzorcium už malo o svojich partneroch však jasno dlhšie.
„Realizáciu takého náročného projektu nemôže zvládnuť len jedna firma,“ povedala jeho hovorkyňa Silvia Pullmannová a spresnila: „Na projekte spolupracuje viacero partnerov. Uvádzame tých najvýznamnejších: Anext, Asseco, CISCO, HP, IBM, Microsoft, Siemens.“
Tieto firmy sa pritom mohli do súťaže zapojiť samy. Väčšina z nich však tvrdí, že nesplnili podmienky. O spolupráci s konzorciom Lynx a Ness hovorili opatrne. Martin Noskovič, hovorca spoločnosti Siemens, napríklad povedal: „Spoluprácu s konzorciom Lynx a Ness si vieme predstaviť a konzorciu sme už aj predložili ponuku.“
Siemens sa podľa Noskoviča nezúčastnil na tendri, lebo „nedokázali splniť všetky jeho požiadavky na referencie a životopisy expertov“.
Siemens mal pritom eminentný záujem o prevádzku eHealth. Aby ukázal, aký je v problematike dobrý, pozýval slovenských novinárov na exkurziu do Rakúska, kde eHealth s jeho pričinením funguje.
Víťazné konzorcium pokladá za významného partnera aj IBM. „So žiadnym lídrom konzorcia nemáme uzatvorenú zmluvu v ramci spomínanej súťaže,“ povedala Silvia Nosálová, hovorkyňa americkej spoločnosti IBM. „Pokiaľ by sme boli v budúcnosti potenciálne oslovení, budeme takúto príležitosť dôkladne kvalifikovať.“
Profitovať zo zákazky chcú však aj firmy, ktorých konzorcium Ness a Lynx ešte nespomenulo. „Máme záujem zúčastniť sa na riešení projektu,“ povedal Belo Zorkovský, výkonný riaditeľ spoločnosti Softip. Vzhľadom na rozsah však chcú byť len subdodávateľmi. “Pripravujeme spoluprácu s konzorciom,“ povedal.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
