BRATISLAVA. Život je majetkom všetkých. Dokonca aj v prípade, ak budeme raz schopní vytvárať ho na objednávku. To si myslia niektorí vedci, ktorí reagujú na snahu Craiga Ventera patentovať si postupy využité pri jeho prelomovom výskume. Minulý týždeň totiž v prestížnom magazíne Science oznámil, že sa mu podarilo vytvoriť Synthiu, prvú baktériu s umelou DNA.
Dnes Venter ešte nedokáže vytvoriť umelý organizmus. Už v blízkej budúcnosti však môžu byť vedci schopní vytvárať baktérie podľa požiadaviek zákazníkov. V istom zmysle teda život na kľúč. Problémom teraz je, kto bude mať právo na takéto pokusy. Ak sa totiž Venterovi podarí patenty získať, mohol by nadobudnúť monopol.
Sulston vs. Venter
„Môže to spomaliť dôležitý výskum,“ myslí si držiteľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu z roku 2002 John Sulston. Väčším problémom podľa neho je, že patenty tak, ako ich navrhuje Venterov tím, sú veľmi široko špecifikované. Prakticky by zabránili pokusom ostatných vedcov.
„Verím, že väčšinu z týchto patentov nebudú akceptovať, pretože potom by genetický výskum dostali pod kontrolu J. Craig Venter Institute,“ povedal Brit pre BBC.
Nie je to prvý Sulstonov konflikt s Venterom. Obaja sa stretli už pri snahe sekvenovať ľudský genóm. Venter pracujúci pre súkromnú spoločnosť nechcel zverejniť svoje postupy, štátom platený Sulston zase tvrdil, že ľudská DNA musí byť prístupná pre všetkých. Podobná situácia sa údajne opakuje aj teraz.
Patent má každý
Venter sa bráni, že k žiadnemu monopolu na poznanie dôjsť nemôže. Tobôž na prípadnú schopnosť stvoriť nové baktérie. „Jestvuje množstvo spoločností, ktoré pracujú v odbore syntetickej genetiky či biológie, rovnako ako veľa univerzitných či štátnych laboratórií,“ reagoval na obvinenia hovorca Venterovej spoločnosti.
Inštitút tvrdí, že väčšina, ak nie všetky tieto skupiny sú držiteľmi nejakých patentov. To vraj znamená, že nikto nemôže „vytvoriť monopol na nič“. Venter pripomína, že ešte ani neprebehla riadna diskusia, ktorá sa má zaoberať všetkými otázkami syntetickej genomiky. „Pre takýto výskum je nevyhnutná a podobné otázky a diskusia sú veľmi potrebné,“ tvrdí.
Zakáže výskum OSN?
Problém s monopolom však nie je jediný, ktorému musí Venter čeliť. Environmentálni aktivisti požadujú moratórium na výskum, ktorý by mohol viesť k vypusteniu syntetických foriem života do prírody. S takou požiadavkou sa už obrátili na OSN. Zákaz by mohol viesť ku koncu pokusov.
Venter sa pritom netají snahou vytvoriť mikróby, ktoré by v prírode bojovali s odpadom, produkovali biopalivá či liečili ľudí.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
