e bezmyšlienkovitého chodenia a strieľania. Darkest of Days u nás zoženiete pod desať euro a na rozdiel od ostatných zvratkov, ktoré nájdete v stánkoch či pri pokladniach hypermarketov, má čo ponúknuť.
Ak sa na Darkest of Days nebudete pozerať s veľkými očakávaniami, pomerne príjemne prekvapí. Na jednej strane tu máme tuctový námet – ktorý by však v skúsenejších rukách mal čo ponúknuť – a jednoduché princípy, na druhú stranu vás i napriek chybičkám v hrateľnosti alebo minimalistickej umelej inteligencii (alebo žiadnej?) dokáže udržať pri obrazovke natoľko, aby ste hru znechutene nevypli. Darkest of Days je inak klasickou strieľačkou z vlastného pohľadu: musíte niekam prísť (vidíte krúžok na mape), vystrieľať nepriateľov, presunúť sa na ďalšie miesto, kde vás čaká ďalšie ratatata. Nič viac, nič menej – teda ak nerátame postavy, ktoré je lepšie len znehybniť, takže im strieľate do nohy.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príbeh je na počudovanie pomerne príťažlivý. Cestovanie v čase síce nesľubuje žiadne filozofické hody, no má v sebe ukryté čaro nechceného: vývojári môžu pripraviť pre hráčov rôzne časové obdobia a zaručia si tým rôznorodosť, ktorá sa inak dosahuje ťažšie. V samotnom úvode vás pri bojoch proti indiánom v Little Bighorne zachráni pred istou smrťou chlapík v podivnom skafandri a vezme do trblietajúcej sa gule. Nasleduje cesta časom na centrálu v budúcnosti, kde sa dozviete o doktorovi Kroellovi, ktorý založil korporáciu Kronotek, vynašiel cestovanie v čase. Na jednej zo svojich prechádzok sa stratil, musíte ho nájsť, pretože iná skupina pod názvom Odpor sa snaží pozmeniť chod dejín tak, aby to vyhovovalo ich mocenským chúťkam. Bla-bla-bla. Myšlienky o tom, kto vlastne ste, v ktorom časovom období skutočne existujete a pochádzate, či náhodou nie ste ďalšou bábkou na špagátiku a Odpor nie je Kronotekom budúcnosti, sa dozviete počas hrania. Proste si vyberiete jednu misiu a idete si zastrieľať. Príbeh je rozprávaný dosť nemotorným spôsobom, z rozhovorov s Matkou (tá, ktorá vás komanduje - pričom si všimnite, že vždy to sú ženy, ktoré... auuu), ale pre arkádovú strieľačku tu máme dostačujúci príbeh. Stačilo nám povedať „vykos to“, takto máme aspoň vatu okolo.
A kam sa teda pozrieme? Od Pompejí zo začiatku nášho letopočtu preskočíme mnoho storočí (čo je obrovská škoda, napríklad taký staroveký Rím, feudálne Japonsko, stredoveká Európa, africké kmene, juhoamerické národy...) na americký kontinent, kde si vyskúšame vojnu za nezávislosť, spomínanú bitku pri Little Bighorne, pozrieme sa do prvej svetovej vojny a aj do tej druhej, v ktorej sa paradoxne zabavíme najviac. Prečo? Napriek masovo využívanému konfliktu ako pozadia k hre, ktorý už začína nudiť, je druhá svetová vojna v podaní Darkest of Days atmosférou riadne nasiaknutým kúskom. O tom sa presvedčíte sami pri prvom pochode do zajateckého táboru – ale viac už nie je nutné prezradiť. Ponorenie sa do minulosti nesie v prestrelkách jedno riziko. Nech sú historické etapy, ktoré navštívite, akokoľvek príťažlivé, zaujímavé a v hernom svete málo využívané, boj s dobovými zbraňami si vyžaduje riadnu dávku cviku a samozrejme i nervov. Rýchlosť nabíjania je zúfalo pomalá (a to niekedy môžete vystreliť len raz), presnosť nie je najlepšia a vojaci sa na vás neustále valia. Ako päsť na oko však pôsobia scény, kedy dostanete do rúk modernú zbraň a nikto vám nič nepovie, keď kosíte automatom vojakov Konfederácie, ale na centrále ste sprdnutí Matkou, že nerobíte poriadne to, čo máte. Nerozmýšľať a strieľať - tak znie motto hry.
Veľmi zaujímavý prístup v riešení bojov dvíha aspoň čiastočne atmosféru. Len málokedy ste na bojovom poli osamotení. Síce stojíte vždy proti presile a čelíte dokonca i respawnujúcim sa protivníkom odnikadiaľ, po boku vám stoja kamaráti. Výsledkom sú masové prestrelky, pri ktorých panáci padajú k zemi len to tak trieska. A ono to trieska riadne, pretože jediné, čo je skutočne na vysokej úrovni, je ozvučenie bojiska, respektíve výstrelov z desiatok zbraní. Ak sa budete brodiť nočným kukuričným poľom a strhne sa mela, pochopíte. Má to obrovské čaro, ktoré by ste čakali skôr v Call of Duty alebo podobných AAA masakroch, ktoré sa naopak orientujú skôr na skromnejšie prestrelky. Dabing na tom najlepšie už nie je, avšak stále to nie je to najhoršie, čo vás môže postrehnúť.
Grafické spracovanie zmeškalo dobu o pekných pár rokov, ale pokojne ho akceptujeme a vôbec by nevadili slabšie textúry či neviditeľné steny, ktoré nás inak zastavia v otvorených lesoch, kde máme pomerne veľkú slobodu pohybu. To sa prežiť dá, veď je to, sakra, budget a od toho nečakáme žiadne divy. Čo však už k očakávaniam patrí, je adekvátna hardvérová náročnosť a to, že hru rozbeháme aj na priemernom notebooku. Lenže Darkest of Days má na to, aké hardvérové vybavenie vyžaduje, otrasné grafické spracovanie. Modely postáv predstavujú naklonovaných bratov, ktorí sa navyše pohybujú akoby s plnými gaťami niečoho obzvlášť nepekného. Vyzerá to až príliš podpriemerne na to – kuk na obrázky – aby ste to nerozbehali aj na displeji na mikrovlnke. Podľa všetkého je hlavným dôvodom implementovaná PhysX fyzika, avšak tá sa prejavuje len vybraných kartách od NVidie a navyše je to predsa budget a nedostanete tu mnoho šancí zočiť prepracovaný fyzikálny model.
Druhou – a pomerne viditeľnou – chybou je umelá inteligencia, ktorá vo svojej podstate ani neexistuje. Nepriatelia, hoci vás vidia, pozerajú sa na vás, nevystrelia, chvíľu vás sledujú, pokúšajú sa neefektívne ukryť alebo jednoducho bežia smerom k vám. Stále nestrieľajú. Prešprintujú okolo, takže sa začnete pýtať, či ten panák náhodou nie je váš spolubojovník. Nie je, pretože sa náhle otočí, vypáli a znovu beží tam, kde ho jeho chorá myseľ zavedie. Ako na strelnici – ale to nevadí, na odstrel ich je dostatok, takže tu statických, tu pohyblivých terčov máte dostatok. Že sú to hlúpe maňušky, je prostý fakt a niekedy je to až smiešne, no pri masových prestrelkách by pri prepracovanej AI zrejme hráč príliš dlho nevydržal.
Darkest of Days sa samozrejme dá odsúdiť mávnutím ruky – je to predsa len hra s podpriemerným spracovaním a jednoduchým konceptom. Nemá tak krásne výbuchy a nenadabovali to hollywoodski herci. Napriek tomu, dokonca i navzdory niekedy chaoticky podávanému príbehu, ktorý vás núti hrať za jednu a potom druhú stranu konfliktu, je to celkom zábava a hraním zabijete poľahky čas, pričom nepotrebujete príliš rozmýšľať, nemusíte sa moriť v rôznych štatistikách (hoc tu máte možnosť vylepšovania zbraní v rámci programu RPG prvky musí mať i logický rýchlik). Jednoducho si zastrieľate a na rozdiel od neutíchajúcej produkcie od poľského budgetového kráľa, City Interactive, je Darkest of Days od začínajúcich tvorcov z 8Monkey Labs adekvátne cene zábavným a podareným kúskom. Frflať môžete nad "štvorcovými" mapami, ale načo? Zdarma je prístupný editor, takže si môžete skúsiť vytvoriť vlastné mapy! Pokým teda nečakáte nič ohromujúce, hodnota Darkest of Days presne odráža cenu produktu – a tých pár hodín zábavy za tých niekoľko drobných stojí.
