SME
Piatok, 25. jún, 2021 | Meniny má TadeášKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 22:07

Vedci asi stvorili umelý život

Americkí výskumníci po rokoch úsilia oznámili, že vyšľachtili baktériu s umelou DNA. Môže ísť o jeden z najdôležitejších objavov v dejinách.

Tím vedcov okolo Craiga Ventera pravdepodobne stvoril umelý život. Baktéria dokáže "plniť príkazy", aj sa úspešne množiť.Tím vedcov okolo Craiga Ventera pravdepodobne stvoril umelý život. Baktéria dokáže "plniť príkazy", aj sa úspešne množiť. (Zdroj: SCIENCE)

BRATSLAVA. Možno je to hra na boha. A možno sa jedná o jeden z najdôležitejších objavov v dejinách ľudstva. Už teraz ho napríklad porovnávajú s priemyselnou revolúciou. Tím vedcov okolo slávneho amerického biológa a genetika Craiga Ventera totiž tvrdí, že sa mu podarilo vložiť do bunky cudziu DNA a spôsobiť, aby plnila v nej zakódované príkazy a ešte sa aj dokázala plnohodnotne rozmnožovať.

V preklade: vedci takto vytvorili nový (aj keď len ako kópiu) druh, teda v istom zmysle stvorili nový, umelý život. Potrebovali na to desať rokov a približne štyridsať miliónov amerických dolárov. Výsledky oznámili v prestížnom magazíne Science.

Hra na boha? Možno

Ako podklad genetikom poslúžila baktéria, ktorá spôsobuje zápal prsnej žľazy u kôz. Vedci do nej „vložili“ umelo vytvorený genóm, syntetickú kópiu inej baktérie, ktorý vznikol v laboratóriu pomocou chemikálií. Craig Venter, ktorý viedol výskum, to pre média prirovnal k softvéru.

„Keď tento nový softvér vstúpi do bunky, tá ho prečíta a zmení sa na druh, aký má zapísaný v genetickom kóde,“ povedal pre BBC. Baktéria sa potom miliardkrát úspešne zreprodukovala – každá mala umelý genetický materiál.

Aby nedošlo k omylu, odborníci do DNA vložili akési štyri „značky“, stopy, ktoré im spoľahlivo umožňujú rozpoznať syntetické bunky a ich potomkov. Umelý život totiž od prirodzeného prakticky nemožno odlíšiť – správajú sa rovnako. „Je to teraz žijúci druh, súčasť planetárneho inventáru života," povedal Venter britskému denníku Guardian.

Práve vytváranie nového života však môže byť pre mnohých problémom. Niektorí ľudia sa obávajú, že by takéto umelé baktérie mohli uniknúť do prírody, kontaminovať ju a napáchať obrovské škody.

Niektorí už teraz varujú, aby sa ľudstvo nehralo na boha. „Venter otvoril najvážnejšie dvere v ľudskej histórii," komentoval pre denník Guardian úspech vedcov Julian Savulescu, profesor aplikovanej etiky na Oxfordskej univerzite. „Smeruje k úlohe boha: vytváraniu umelého života, ktorý nikdy prirodzene nejestvoval."

Baktérie na kľúč zlepšia život

Venter a jeho tím zdôrazňujú, že cieľom ich výskumu je zlepšenie života a boj proti chorobám. Dúfajú, že takýmto spôsobom budú môcť v blízkej budúcnosti vytvoriť aj baktérie, ktoré poslúžia v medicíne či pomôžu ľudstvu s prichádzajúcou energetickou krízou. Mohli by napríklad produkovať biopalivá.

Aj tento objav – tak ako všetky ostatné – sa však dá zneužiť. Problémom by mohlo byť prípadné sociálne inžinierstvo vykonávané takýmto prostredníctvom na ľuďoch, ale aj zneužitie vyšľachtených baktérií armádou. „V budúcnosti by to mohlo viesť k najsilnejším biologickým zbraniam, aké si len dokážeme predstaviť," povedal BBC Savulescu. „Výzvou teraz je zjesť ovocie bez červíka."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kontrola na rakúsko-slovenskej hranici.

Hranice zostávajú dokorán aj po odhalení delta mutácie na Slovensku.


8 h
Veľké škody sú hlásené z obce Lužice.

Masívne poškodených je sedem obcí.


a 2 ďalší 7 h

Neprehliadnite tiež

Časť lebky a čeľuste Homo Nešer Ramla.

Homo Nešer Ramla štiepil kamenné nástroje.


8 h

Podpora Windows 10 skončí v roku 2025.


10 h
Ilustračné foto.

Teleso našli v starých dátach.


14 h