BRATSLAVA. Možno je to hra na boha. A možno sa jedná o jeden z najdôležitejších objavov v dejinách ľudstva. Už teraz ho napríklad porovnávajú s priemyselnou revolúciou. Tím vedcov okolo slávneho amerického biológa a genetika Craiga Ventera totiž tvrdí, že sa mu podarilo vložiť do bunky cudziu DNA a spôsobiť, aby plnila v nej zakódované príkazy a ešte sa aj dokázala plnohodnotne rozmnožovať.
V preklade: vedci takto vytvorili nový (aj keď len ako kópiu) druh, teda v istom zmysle stvorili nový, umelý život. Potrebovali na to desať rokov a približne štyridsať miliónov amerických dolárov. Výsledky oznámili v prestížnom magazíne Science.
Hra na boha? Možno
Ako podklad genetikom poslúžila baktéria, ktorá spôsobuje zápal prsnej žľazy u kôz. Vedci do nej „vložili“ umelo vytvorený genóm, syntetickú kópiu inej baktérie, ktorý vznikol v laboratóriu pomocou chemikálií. Craig Venter, ktorý viedol výskum, to pre média prirovnal k softvéru.
„Keď tento nový softvér vstúpi do bunky, tá ho prečíta a zmení sa na druh, aký má zapísaný v genetickom kóde,“ povedal pre BBC. Baktéria sa potom miliardkrát úspešne zreprodukovala – každá mala umelý genetický materiál.
Aby nedošlo k omylu, odborníci do DNA vložili akési štyri „značky“, stopy, ktoré im spoľahlivo umožňujú rozpoznať syntetické bunky a ich potomkov. Umelý život totiž od prirodzeného prakticky nemožno odlíšiť – správajú sa rovnako. „Je to teraz žijúci druh, súčasť planetárneho inventáru života," povedal Venter britskému denníku Guardian.
Práve vytváranie nového života však môže byť pre mnohých problémom. Niektorí ľudia sa obávajú, že by takéto umelé baktérie mohli uniknúť do prírody, kontaminovať ju a napáchať obrovské škody.
Niektorí už teraz varujú, aby sa ľudstvo nehralo na boha. „Venter otvoril najvážnejšie dvere v ľudskej histórii," komentoval pre denník Guardian úspech vedcov Julian Savulescu, profesor aplikovanej etiky na Oxfordskej univerzite. „Smeruje k úlohe boha: vytváraniu umelého života, ktorý nikdy prirodzene nejestvoval."
Baktérie na kľúč zlepšia život
Venter a jeho tím zdôrazňujú, že cieľom ich výskumu je zlepšenie života a boj proti chorobám. Dúfajú, že takýmto spôsobom budú môcť v blízkej budúcnosti vytvoriť aj baktérie, ktoré poslúžia v medicíne či pomôžu ľudstvu s prichádzajúcou energetickou krízou. Mohli by napríklad produkovať biopalivá.
Aj tento objav – tak ako všetky ostatné – sa však dá zneužiť. Problémom by mohlo byť prípadné sociálne inžinierstvo vykonávané takýmto prostredníctvom na ľuďoch, ale aj zneužitie vyšľachtených baktérií armádou. „V budúcnosti by to mohlo viesť k najsilnejším biologickým zbraniam, aké si len dokážeme predstaviť," povedal BBC Savulescu. „Výzvou teraz je zjesť ovocie bez červíka."
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: vas
