Rýchle topenie ľadu a snehu zbavuje najväčší ostrov sveta Grónsko ľadovej záťaže. Ostrov sa preto dvíha.
VIRGINIA KEY. Rýchle topenie ľadu a snehu zbavuje najväčší ostrov sveta Grónsko ľadovej záťaže, ktorý na to reaguje čoraz rýchlejším zdvihom súše. V časopise Nature Geoscience to oznámili Yan Jiang, Tim Dixon a Shimon Wdowinski z Rosenstiel School of Marine and Atmospheric Science pri Miamskej univerzite.
Ľadový štít, ktorý pokrýva väčšinu Grónska, má hrúbku až dva kilometre. To samozrejme znamená obrovskú tiaž, ktorá tlačí podkladové horniny nadol. Aktuálne topenie grónskeho ľadu túto tiaž zmenšuje, takže horniny sa zasa dvíhajú.
Môže to byť horšie
Podľa výskumu Tima Dixona s kolegami sa grónsky ľad topí natoľko rýchlo, že sa zrýchľuje aj zdvih Grónska. V niektorých pobrežných oblastiach je to až o takmer 2,5 centimetra ročne. Pri aktuálnych trendoch to môže byť v roku 2025 až dvojnásobok.
"Už niekoľko rokov je známe, že klimatická zmena prispieva k topeniu grónskeho ľadového štítu. Prekvapuje a trochu znepokojuje však fakt, že ľad sa topí tak rýchlo, že v skutočnosti môžeme priamo pozorovať výsledný zdvih súše. A ešte viac prekvapuje, že tento zdvih sa zrýchľuje, z čoho spätne vyplýva zrýchľovanie topenia," povedal Tim Dixon.
S kolegami využil špeciálne prijímače GPS umiestnené na skalnatom pobreží Grónska. Podľa ich signálov možno s veľmi vysokou presnosťou určiť výšku, v ktorej sa nachádza ten-ktorý vysielač. Pre účely tohto výskumu analyzovali údaje od roku 1995.
Ide o pobrežie
Merania vedcov sú obmedzené na miesta s obnaženým skalným podložím, čo v Grónsku znamená pobrežné oblasti. Minulé poznatky však naznačujú, že v grónskom vnútrozemí je ľad v približnej rovnováhe - koľko sa ho roztopí, toľko tam napadne snehu, ktorý sa postupne mení na nový ľad.
Grónsko preto stráca väčšinu ľadu na teplejšom pobreží, najmä priamym topením a odlamovaním sa ľadovcov. Tie následne skĺzavajú do Atlantiku.
V západnom Grónsku sa zdvih súše začal niekedy koncom minulého desaťročia. Ak bude topenie grónskeho ľadu pokračovať tempom, na ktoré poukazuje dosiaľ namerané zdvihy tamojšej súše, Grónsko by sa mohlo v blízkej budúcnosti stať najväčším prispievateľom k stúpaniu morských hladín.
Zdroje: Nature Geoscience zo 16. 5. 2010, komuniké University of Miami z 18. 5. 2010.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
