SME

Herschel uvidel molekulárny oblak

Herschelov kozmický infračervený ďalekohľad získal pozoruhodný hviezdny úlovok. Našiel molekulárny oblak, ktorý je súčasťou hmloviny Rosetta vo vzdialenosti päťtisíc svetelných rokov.

Molekulárny oblak v emisnej hmlovine Rosetta.Molekulárny oblak v emisnej hmlovine Rosetta. (Zdroj: ESA, PACS, SPIRE & HSC,CEA/IRFU - CNRS/INSU)

Herschelov kozmický infračervený ďalekohľad získal pozoruhodný hviezdny úlovok. Našiel molekulárny oblak, ktorý je súčasťou hmloviny Rosetta vo vzdialenosti päťtisíc svetelných rokov.

BRATISLAVA. Astronómovia študujú molekulárne oblaky najmä preto, aby videli, ako sa rodia veľké hviezdy v našej galaxii. Tie potom „kŕmia“ svetlom a inými druhmi energie svoje materské oblaky, v ktorých môžu začať kedykoľvek vznikať nové hviezdne generácie.

Tentoraz pomocou Herschelovho infračerveného ďalekohľadu na obežnej dráhe okolo Zeme zistili, že obria hviezdna pôrodnica v emisnej hmlovine Rosetta (premieta sa do súhvezdia Monoceros – Jednorožec) obsahuje toľko prachu a plynu, že z neho môže teoreticky vzniknúť okolo 10-tisíc hviezd podobných nášmu Slnku, informoval server www.astro.cz.

Svetlé škvrny na fotografii ukazujú prachové zárodky so vznikajúcimi hviezdami, ktoré „dorastú“ do hmotnosti až desaťnásobne väčšej, ako je hmotnosť Slnka. Malé škvrny blízko stredu obrázku sú neveľmi hmotné hviezdne embryá, porovnateľné s hmotnosťou Slnka.

Herschel ukázal prvý raz také mladé a hmotné protohviezdy ako súčasť prieskumu nazvaného Herschel imaging survey of OB Young Stellar objects (HOBYS). Hľadá mladé hviezdy spektrálnej triedy O a B, z ktorých sa najskôr stanú najteplejšie a najžiarivejšie hviezdy.

Teleskop Herschel s priemerom zrkadla 3,6 metra krúži okolo Zeme už rok. Je projektom Európskej kozmickej agentúry (ESA), ktorému poskytla významnú pomoc americká agentúra NASA.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu