Štart misie Ikaros sa japonská kozmická agentúra JAXA rozhodla pre nepriaznivé počasie posunúť na iný termín. Ďalší pokus o štart bude 21. mája.
BRATISLAVA. „Ľavú plachtu roztiahnuť, pravú mierne nakloniť dopredu. Otočiť korábom, nech sme po vetre.“ Toto nie je úryvok z námorného románu. Už v blízkej budúcnosti to môžu byť príkazy astronautov. Japonsko sa totiž rozhodlo poslať do kozmu vesmírnu plachetnicu.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Sondu Ikaros mala japonská kozmická agentúra Jaxa vystreliť krátko pred polnocou z pondelka na utorok a do kozmu ju spolu so sondou Akatsuki mala vyniesť japonská raketa H-IIA. Štart misie sa Japonci nakoniec pre nepriaznivé počasie rozhodli posunúť na neskorší termín.
Starý nápad pre budúcnosť
Myšlienka vyrábať lode, ktoré by poháňalo svojimi lúčmi Slnko, nie je nová. Jestvuje prinajmenšom sto rokov a objavila sa v množstve vedecko-fantastických románov. No jej realizácia väčšinou skončila pri predstavách spisovateľov, v tom lepšom prípade v náčrtoch vedcov.
Nad podobným projektom totiž už v minulosti rozmýšľali americká NASA i Európska vesmírna agentúra. Obe organizácie však nenašli dosť peňazí na realizáciu takéhoto projektu. A všetky predchádzajúce projekty súkromných spoločností zlyhali.
Príležitosť majú teraz Japonci. Ak bude sonda Ikaros úspešná a poletí smerom k Venuši, stane sa prvou kozmickou jachtou na slnečný pohon.
„Veríme, že Ikarosu potrvá šesť mesiacov, kým sa dostane k Venuši,“ povedal britskému denníku Daily Telegraph zástupca manažéra projektu Juiči Tsuda. „Chceme otestovať plavidlo a jeho reakcie, potom ho necháme letieť tak dlho a ďaleko, ako len bude možné,“ dodal. Vedci odhadujú, že sondu môžu sledovať približne rok.
Ikaros je v skutočnosti testovacou misiou. Má japonským konštruktérom ukázať, či je sonda schopná roztvoriť asi dvadsaťmetrovú plachu tenšiu ako ľudský vlas a či slnečné lúče stačia na to, aby sa teleso vôbec dalo do pohybu. Ak sa to podarí, Ikaros bude vďaka nárazom fotónov na drobné zrkadlové plôšky zrýchľovať a teoreticky získa rýchlosť nedosiahnuteľnú konvenčnými raketovými pohonmi. Na palube však povezie aj akýsi hybridný pohon napájaný solárnou energiou, ktorý umožní sonde za zhruba desať miliónov eur manévrovať.
Úspech je len začiatok
Slnečný pohon formou obrovských plachiet môže byť budúcnosťou kozmickej prepravy. Preto je japonská misia taká zaujímavá. V prípade jej úspechu to bude dôvod na vývoj nových technológií. Napríklad laserov, ktoré začnú plavidlá poháňať v okamihu, keď doletia príliš ďaleko od Slnka.
Japonci už uvažujú, že ak bude misia Ikarosu úspešná, pošlú do roku 2020 solárnu plachetnicu k Jupiteru. Jej plachta bude mať päťdesiat metrov.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
