PROVIDENCE. Teplota vody v jazere Tanganika nedávno dosiahla najvyššiu hodnotu za najmenej 1500 rokov. Ovplyvňuje to rybolov, obživu miliónov ľudí. V časopise Nature Geoscience to oznámil sedemčlenný tím na čele
s Jessicou Tierneyovou z Brownovej univerzity v Providence (štát Rhode Island, USA).
Jazero Tanganika má rozlohu takmer 33-tisíc kilometrov štvorcových a priemernú hĺbku 570 metrov. Po Bajkale v Rusku je to druhé najhlbšie jazero na svete (1470 metrov) a objemom vody asi 18.900 kilometrov kubických druhé či tretie. Leží v Údolí veľkého zlomu na styku Konžskej demokratickej republiky, Tanzánie, Burundi a Zambie. Geológovia ho považujú za druhé najstaršie jazero sveta.
Jazero sa otepľuje
Jessica Tierneyová a jej kolegovia odobrali vrtmi z dna jazera stĺpcové vzorky sedimentov, ktoré im umožnili analyzovať históriu hladinovej teploty jazera v priebehu posledných tisícpäťsto rokov. Vzorky získali pri dvoch vrtných výpravách v rokoch 2001 a 2004.
Ukázalo sa, že hodnota 26 stupňov Celzia priamo nameraná v roku 2003 je najvyššia za celé spomenuté obdobie. Dlhodobý priemer za 1500 rokov presahuje o približne dva stupne Celzia. Najviac sa jazero oteplilo v 20. storočí.
Oteplenie výrazne ovplyvňuje ekosystém jazera, ktorý závisí na prúdení živín z hlbín bližšie k hladine, kde sa stávajú základom potravinového reťazca rýb. "Naše údaje ukazujú nespornú súvislosť medzi hladinovou teplotou jazera a biologickou produktivitou, vyjadrenou početnosťou rybích kŕdľov. Očakávame, že produktivita bude s ďalším otepľovaním klesať, čo postihne rybolov," povedala Jessica Tierneyová.
Vodu a potraviny z jazera, prevažne ryby, využíva v spomenutých štyroch krajinách približne desať miliónov ľudí. Ročne sa z neho vyloví až 200-tisíc ton sardiniek a ďalších štyroch rybích druhov.
Voda sa málo mieša
Jazero sa ekologicky delí na dve úrovne. Väčšina živočíchov obýva horných 100 metrov, hlbšie voda obsahuje stále menej a menej kyslíka. Jazero je tak značne rozvrstvené a jeho ekosystém udržiavajú vetry, ktoré víria vodu a zabezpečujú dodávku živín z hĺbky pre riasy, základ potravinového reťazca.
Problém spočíva v tom, že s otepľovaním hladinových vrstiev vody klesá veterné premiešavanie, čím k hladine prúdi menej živín. Otepľovanie totiž zvýrazňuje hustotný kontrast oboch úrovní, takže dostatočné zvírenie hlbšej, potrebné pre prúdenie živín, vyžaduje silnejšie vetry.
Analýza vzoriek z 1500-ročného obdobia doložila, že dlhšie obdobia otepľovania respektíve ochladzovania vždy súviseli s nízkou respektíve vysokou produktivitou rias (je v tom nepriama úmera).
Ohrození aj ľudia
Pre ľudí na juhu strednej Afriky sú ryby z jazera Tanganika hlavný zdroj bielkovín. Tento zdroj je teraz zrejme ohrozený nevídaným otepľovaním jazera od konca 19. storočia a s tým súvisiacou stratou biologickej produktivity, povedal Andrew Cohen.
Klimatické modely podľa Jamesa Russella naznačujú, že otepľovanie v oblasti jazera bude pokračovať, čím teplota vody pri jeho hladine ešte stúpne a jazero ako celok sa hustotne ešte viac rozvrství.
Spolu s Jessicou Tierneyovou súhlasia s názorom iných vedcov, že na úbytku rýb v jazere sa podpísal nadmerný výlov. No otepľovanie jazera a tým znížené prúdenie kľúčových živín k hladine úbytok nesporne zosilňuje, ak nie je hlavnou príčinou.
Zdroje: Nature Geoscience zo 16.5.2010; Komuniké Brown University zo 16.5.2010
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
