BRATISLAVA.
Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici požiadal o prijatie do jezuitského rádu a v roku 1738 nastúpil v Trenčíne do dvojročného noviciátu. Na jeseň 1740 zložil rehoľné sľuby a o rok neskôr odišiel študovať na jezuitské kolégium do Viedne filozofiu, logiku a prírodné vedy.
Od roku 1745 bol profesorom na jezuitskom gymnáziu v Levoči. V roku 1748 sa vrátil na štúdium teológie do Viedne, ktoré ukončil v roku 1751. Odvtedy najprv vyučoval na jezuitskom gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr prednášal matematiku, fyziku a astronómiu v Kluži, kde vybudoval hvezdáreň. Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell aj na vybudovaní hvezdární v Trnave, Budíne a v Jágri. Po smrti Jana Jakuba Marinoniho v roku 1755 bol až do smrti riaditeľom Ríšskeho observatória vo Viedni.
Najväčšou udalosťou v živote Maximiliána Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky, ktoré neskôr vedecké kruhy vysoko ocenili. Maximilián Hell potvrdil svoj predošlý objav, že Venuša nemá žiadny mesiac, na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme.
Zvlášť významné z jeho publikačnej činnosti sú astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré až do smrti vydával od roku 1757.
Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Maximilián Hell skúmal aj morský odliv a kvadratúru kruhu. Podal obraz o prírodných pomeroch Nórska, Fínska a vôbec oblastí Severného mora o geologickej skladbe, riekach, mori, flóre a faune, o príčinách svetielkovania mora a o hospodárskych pomeroch týchto oblastí.
Bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu udelili Rad anglickej vlády za vedecké práce.
Záujem o život a dielo Maximiliána Hella opäť ožil v roku 1970, keď ho pri príležitosti 250. výročia narodenia UNESCO zaradilo do kalendára výročí významných osobností. Štiavničan Maximilián Hell, ktorý zo svojho rodinného prostredia i zo svojho rodiska získal talent a podnety pre exaktné vedy, patrí nepochybne do svetového panteónu vedy a plným právom nesie jeho meno jeden z kráterov na Mesiaci a aj planétka s priemerom 73 km, pomenovaná Maxhell.
Zomrel 14. apríla 1792, pochovaný je v Maria Enzersdorfe pri Viedni.
