Prvý raz štartoval americký raketoplán do kozmu v októbri 1985. Vtedy plnil vojenské úlohy. Dnes začína svoju 32. misiu. Poslednú. Smeruje k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.
MYS CANAVERAL, BRATISLAVA. Raketoplán Atlantis má odštartovať dnes o 20.20 nášho času z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS plánuje odviezť ruský výskumný modul Rassvet (Svitanie), ktorý zostane k stanici pripevnený nastálo.
Šesťčlenná posádka Atlantisu na čele s veliteľom Kennethom Hamom vystúpi počas 13-dňovej misie trikrát do vesmíru. Jej hlavným cieľom je vymeniť dosluhujúce akumulátory. To však nie je to, čo robí misiu výnimočnou.
S Newtonom na palube
Dôležité je, že Atlantis letí do kozmu naposledy. Astronaut NASA britského pôvodu Piers Sellers sa preto rozhodol vziať na palubu kúsok jabloňového dreva. Pochádza zo stromu, ktorý v 17. storočí údajne inšpiroval jeho veľkého rodáka Isaaca Newtona na to, aby si uvedomil, že gravitácia je sila, ktorá ovláda dianie na zemi aj v kozme.
Sellers plánuje, že nechá drievko voľne vznášať v kabíne, čím demonštruje platnosť prvého Newtonovho pohybového zákona: ak na teleso nepôsobí nijaká sila alebo výslednica síl je nulová, teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.
Povesť pritom hovorí, že počas morovej epidémie, keď sa Newton vrátil z Cambridgu do rodnej dedinky Woolsthorpe, spadlo mu na hlavo jablko. Pravdepodobnejšie však je, že teóriu gravitácie sformuloval po tom, čo z okna pracovne videl, ako v sade padajú jablká na zem.
Galileo, Mir aj Hubble
Atlantis má za sebou slávnu službu. Z jeho paluby vypustili napríklad sondu Magellan (slúžila na výskum Venuše), Galileo (dlhodobo skúmala Jupiter a jeho mesiace) alebo Comptonovo gama observatórium, ktoré sledovalo najenergetickejšie kozmické procesy (slnečné erupcie, výbuchy gama žiarenia, supernovy alebo čierne diery).
Zvláštnu kapitolu v histórii Atlantisu tvoria návštevy pri sovietskej vesmírnej stanici Mir, ktorá bola v rokoch 1986 - 2001 prvou dlhodobo obývanou vedeckou stanicou v kozme.
Rusi síce pripravovali na obsluhu stanice raketoplán Buran (Snežná búrka), no tento projekt ukončili. Američania s nimi začali spolupracovať po skončení studenej vojny.
V marci 1996 dopravil Atlantis na Mir prvú americkú astronautku Shannon Lucidovú, ktorá tam zostala dlhšie. Potom nasledovalo desať návštev Atlantisu pri ISS, čo je najväčší a najdrahší kozmický projekt vôbec. Terajšia návšteva je jedenásta.
V máji 2009 absolvoval Atlantis vôbec posledný servisný let k Hubblovmu kozmickému ďalekohľadu. Astronauti predĺžili jeho životnosť do roku 2013.
Druhý najmladší
Atlantis, názov, ktorý pripomína bájne zmiznuté mesto, bol už štvrtým raketoplánom programu Space Shuttle a súčasne druhým najmladším. Jeho stavbu dokončili v roku 1985. Prvý, skúšobný raketoplán dostal názov Enterprise podľa lode kapitána Kirka z televízneho seriálu Star Trek.
Nasledovala Columbia (havarovala pri pokuse o pristátie v roku 2003), Challenger (zničený pri štarte v roku 1986) a Discovery, ktorý poletí k ISS ešte po Atlantise. Pri stavbe Atlantisu čerpali konštruktéri a inžinieri NASA z predchádzajúcich skúseností, takže keď ho dokončili, mal približne o tri tony menej ako Columbia a jeho stavba zabrala iba polovičný čas. Nevyužité súčasti neskôr použili pri stavbe piateho a posledného raketoplánu Endeavour.
Záloha pre Endeavour
Ten poletí k ISS v novembri ako posledný raketoplán, čím sa celý program skončí. No aj Atlantis bude v tom čase ešte stále v pohotovosti ako záloha, ak by sa niečo stalo s raketoplánom Endeavour.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
