Foto archív
(2. 5. – 8. 5. 2002)
* Talianski a britskí fyzici na čele s Rüdegerom Köhlerom zo Scuola Normale Superiore v Pise vyvinuli polovodičový laser, pracujúci na terahertzových frekvenciách. Povedie k revolúcii v lekárskom zobrazovaní, chemickej a genetickej analýze a v telekomunikáciách.
* Americkí a európski astronómovia vedení L. P. Kellerom z NASA Johnson Space Center dokázali prítomnosť zrniek sulfidu železnatého v plynoprachových obaloch zárodkov hviezd.
* Dánski bádatelia Christian Bjerrum a Donald Canfield z univerzít v Odense a Kodani vysvetľujú nízku úroveň atmosférického kyslíka pred vyše dvoma miliardami rokov nedostatkom fosfátov v skorých oceánoch. To sprvoti brzdilo rast rias produkujúcich kyslík.
* Medzinárodný tím paleontológov vedený Fredom Spoorom z University College v Londýne zistil iba tretinovú veľkosť polkruhového kanála vo vnútornom uchu najstarších fosílnych veľrýb, čo svedčí o tom, že tieto cicavce sa vodnému životu prispôsobili naozaj rýchlo.
* Podľa japonských vedcov z Nara Institute of Science and Technology na čele s Takashim Hashimotom je za pohybmi rastlín (otáčanie či naťahovanie sa napríklad za svetlom) aktivita mikrotubulových bielkovín. Zistili to skúmaním mutantov horčicovitej rastliny arábky.
* Japonskí vedci na čele s Rikinarim Hanayamom z Osaka University Medical School odhalili biochemický faktor, ktorým sa imunitné makrofágy viažu na apoptotické bunky (páchajúce „samovraždu“) a rýchlo ich pohlcujú, aby neotrávili tkanivo. Je to glykoproteín MFG-E8.
* Americkí medicínski vedci z Duke University vedení Michaelom Freemarkom a Jean Littonovou vyvinuli inzulínovú pumpu pre deti choré na diabetes typu I. Je veľká ako pager a rovnomerne dodáva inzulín cez podkožný katéter. Nahrádza nepríjemné injekcie.
* Tím 43 britských bádateľov koordinovaný Davidom Hopwoodom z John Innes Centre v Norwichi sekvencoval genóm baktérie Streptomyces coelicolor. Táto baktéria a jej príbuzní produkujú dve tretiny používaných prírodných antibiotík, ako sú tetracyklín a erytromycín.
* Americkí vedci koordinovaní Andrewom Hillom z Yale University priradili spánkovú kosť KNM-BC 1 z Tugenských vrchov v Keni, novo datovanú do doby pred 2,43 milióna rokov, jednému z prvých známych zástupcov nášho rodu Homo.
* Fínski vedci na čele so Samullim Hellem z univerzity v Turku zistili zo severoškandinávskych záznamov (1640-1870), že pôrod každého syna skrátil život matky priemerne o 34 týždňov. (5D)
