Matka miest – peruánsky Caral

V odborných kruhoch sa čoraz častejšie začína uvažovať o chýbajúcom článku archeológie, o prvotnom meste – matke všetkých miest. Veda má mnoho nevyriešených záhad a jednou z nich je bezpochyby otázka: prečo sa ľudstvo stalo civilizovaným? Stotisíc rokov .


FOTO – ARCHÍV




FOTO – ARCHÍV




Ruiny predkolumbovského pyramídového mesta Caral v pustých oblastiach peruánskeho pobrežia medzi Andami a Tichým oceánom ležali donedávna nepovšimnuté. Pyramídy sú totiž už také rozpadnuté, že pripomínajú skôr hŕby sutín ako kedysi rušné mesto. FOTO – ARCHÍV



V odborných kruhoch sa čoraz častejšie začína uvažovať o chýbajúcom článku archeológie, o prvotnom meste – matke všetkých miest. Veda má mnoho nevyriešených záhad a jednou z nich je bezpochyby otázka: prečo sa ľudstvo stalo civilizovaným? Stotisíc rokov žili skupiny primitívnych lovcov, poľnohospodárov a bojovníkov v roztrúsených malých kmeňoch, v osadách z hliny a dreva, bez potreby zvlášť rozsiahleho plánovania vlastnej budúcnosti. Stačilo obstarať si potravu, vyrobiť oštep, udržať oheň a prežiť ďalší z mála dní, ktorých sa praveký človek dožíval. A zrazu sa v mysliach našich predchodcov niečo zmenilo. Čo a koho viedlo k myšlienke začať stavať veľké mestské sídla s desiatkami tisíc obyvateľov a so sofistikovanou technologickou aj sociálnou štruktúrou? Vedci hľadajú odpoveď na túto otázku už takmer storočie.

Megapolis alebo hŕba sutín?

Pred ôsmimi rokmi našli archeológovia ruiny predkolumbovského pyramídového mesta v pustých oblastiach peruánskeho pobrežia medzi pohorím Andy a Tichým oceánom, 20 km vo vnútrozemí. Ako mohli ruiny tohto strateného mesta ostať nepovšimnuté po celé desaťročia (Caral objavil archeológ Max Uhle v roku 1905), keď okolo nich prechádzali zástupy dobrodruhov, ktorí za valili do hôr za stratenými pokladmi Inkov? Dôvodom je fakt, že pyramídy sú už také rozpadnuté, že pripomínajú skôr hŕby sutín ako čosi, čo kedysi bolo rušným mestom.

Keď sa istého dňa v roku 1994 Dr. Ruth Shadyová, riaditeľka antropologického múzea na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v Lime od domorodcov dozvedela o záhadných pahorkoch neďaleko pobrežia, rozhodla sa vybrať na náročnú cestu cez púšť. A tá cesta skutočne stála za námahu; uprostred púšte sa najprv objavilo množstvo kameňov a úlomkov navŕšených na obrovské samostatné hromady. Jej skúsené oči však čoskoro začali v týchto zdanlivo beztvarých kopách hliny a skál rozoznávať obrysy pyramíd.

Caral, ako sa miesto nazýva, sa vypína na pustej terase nad údolím Supe Valley a je jedným z 18 veľkých starovekých sídiel, ktoré v tomto údolí archeológovia objavili. Centrum tohto mesta tvorí šesť veľkých pyramíd obklopujúcich centrálne námestie. Najväčšia Piramide Mayor je vysoká 18 metrov a základňa má rozmery 135 x 150 metrov.

Výskumy svedčia o tom, že všetkých šesť pyramíd bolo postavených v nanajvýš dvoch fázach, čo podľa odborníkov svedčí o dôkladnej príprave, centralizovanom rozhodovaní a mobilizácii obrovského počtu ľudí. Rádiokarbónovou metódou, ktorú Ruth Shadyová, Winifred Creamerová z Norther Illinois University v USA a ich kolegovia aplikovali na zvyšky tkanín nájdených na mieste, sa zistilo, že odev na sebe nosil staroveký Američan pred viac ako 4600 rokmi.

Civilizačné ohniská

Pyramídy v Carale sú takmer o tisíc rokov staršie ako ktorékoľvek iné mesto na americkom kontinente. Tieto megastavby boli postavené okolo roku 2600 pred n. l. a sú rovnako staré ako pyramídy v Egypte. Dnešná archeológia pokladá za prvé civilizačné ohniská šesť oblastí sveta – Egypt, Mezopotámiu, Indiu, Čínu, Peru a Strednú Ameriku.

Všetky sa objavili v takmer rovnakej dobe a všetky mali čosi spoločné – mali pomerne vyspelý finančný systém, spôsoby obchodovania, boli to skvelí matematici a astronómovia a vytvorili až neskutočne presný kalendár. Vynašli písmo a v ich kultúrach sa objavil prepracovaný duchovný a náboženský systém a vysoký stupeň abstraktného myslenia. Ich geniálni metalurgovia vytvorili fascinujuce umelecké predmety, ktoré sa dajú dnes len ťažko prekonať.

Čo však na týchto starovekých civilizáciách fascinuje najviac, je ich monumentálna architektúra. Je zrejmé, že vtedajší vládcovia museli zhromaždiť obrovské zástupy všetkých vrstiev obyvateľstva, aby počas desiatok až stoviek rokov vybudovali tieto megalomanské stavby. Pyramídy sa stali vo všetkých civilizačných ohniskách znakom príchodu novej organizácie sveta. „Je nemožné, aby takéto monumenty boli ľudia schopní postaviť len na základe jednoduchého rozhodnutia, bez náležitej a starostlivo pripravenej organizačnej mašinérie. Stavby si vyžadovali vedcov, inžinierov a rôznych špecialistov, ktorí sa často svojmu poslaniu venovali po celý život,“ povedal v rozhovore pre BBC Ken Feder z Central Connecticut State University v USA, jeden z archeológov, ktorí zvyšky mesta v Carale študujú.

Prvotný bol strach

Existuje niekoľko teórií, čo prinútilo ľudí k takému stupňu sebaorganizácie. Jedny hovoria o čisto pragmatických, poľnohospodárskych dôvodoch, iné o obchode a výmene tovaru, ďalšie o votrelcoch a iné zasa o záhrobnom živote. V poslednom čase sa však čoraz častejšie hovorí o hlavnej príčine, ktorá sa nesie celou históriou nášho rodu – vojne. Obrana pred nepriateľom je podľa mnohých odborníkov tým najefektívnejším účelom, ktorý núti ľudí združovať sa. Práve z vojenských dôvodov vznikli vydelené kasty faraónov alebo kráľov.

Hnacím motorom civilizácie bol teda – strach. A je to pravdepodobné; história každej z vyspelých civilizácií je pretkaná ozbrojenými konfliktmi a vojnami. Dá sa povedať, že staroveké civilizácie boli takmer neprestajne na „vojnovom chodníku“. (A dodnes sa nám z neho schádza ťažko.) Vojna bola hlavnou témou v umení, v poézii sa opisovali odvážne činy hrdinov, najväčšími skvostmi vtedajšej architektúry boli hrady, zámky, pevnosti, ktoré slúžili na obranu.

Hlavným propagátorom vojnovej teórie je v súčasnosti Jonathan Haas, archeológ z Field Museum v americkom Chicagu. Bola to však len teória a nezvratným osudom teórií býva ich potvrdenie alebo vyvrátenie na základe faktov. Archeológovia sa pustili do hľadania najstaršieho mesta a dúfajú, že v ňom nájdu znaky boja, ktoré by Haasovu teóriu potvrdili.

MICHAL ŠERŠEŇ

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

KOMENTÁRE

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

ŠPORT

Liga dostala nový formát, podľa kouča Trnavy bude vyhovovať Slovanu

Prečo sa oplatí sledovať Fortuna ligu?

KOMENTÁRE

Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Vnímajú ich ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom kraji.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Vedci opravili fyziku, protón je v skutočnosti ešte ľahší

Meranie je trikrát presnejšie ako doterajšie výsledky.

Z New Yorku do Washingtonu hyperloopom? Musk má vraj ústny súhlas

Bola by to gigantická stavba, najväčšia v USA.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 7 360
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 6 725
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 706
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 500
  5. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 085
  6. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 076
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 1 823
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 626
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 163
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 748