Konečne je tu dobrá slovenská kniha o téme, ktorá už dlhšie hýbe svetom biológie, no ktorú naši zákonodarcovia odsúdili do roly takmer protištátnej činnosti. Práca Petra Sýkoru o etických aspektoch využívania ľudských embryí v medicíne.
BRATISLAVA. Embryá v medicíne: služba smrti alebo životu? Tak sa volal článok Igora Kišša, dekana Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK, ktorý sme zverejnili na tomto mieste pred takmer ôsmimi rokmi (31. 10. 2002).
Igor Kišš sa venoval predovšetkým vízii obrovských možností využitia kmeňových buniek vrátane tých najcennejších a najvšestrannejších, čiže embryonálnych.
Dostali sme vtedy niekoľko kritických pripomienok. Ako inak, ich autorov znepokojoval viac „neetický“ obsah článku než spôsob, akým sa na Slovensku správame k vede všeobecne a k embryonálnym bunkám zvlášť.
Zostal osamotený
Teológ Kišš zostal na dlhý čas jediným, kto sa verejne vyslovil za zmenu slovenského postoja k možnému využitiu obrovského liečebného potenciálu embryonálnych kmeňových buniek.
Pravda, nasledoval ešte rozhovor SME s Jozefom Laurinčíkom, spolupracovníkom edinburského profesora Iana Wilmuta, tvorcu prvej klonovanej ovce Dolly, z 15. 5. 2003. Laurinčík tiež podporil snahu o zmenu súčasných pomerov.
Potom to stále dlho nevyzeralo, že by slovenská vedecká komunita chcela povedať niečo zásadné k citlivému problému lepšieho a rýchlejšieho využitia medicínskej možnosti, ktorá sa vo svete ponúka a ktorá „predstavuje revolučný zlom v dejinách medicíny, no súčasne stavia spoločnosť pred neľahké (bio)etické dilemy“ (citát z obálky knihy P. Sýkoru).
Nastal čas na diskusiu?
Problém využívania embryonálnych buniek sformuloval Sýkora, bývalý biológ a teraz bioetik, takto: Je možné obetovať život raného ľudského embrya pre záchranu života alebo zdravia iných ľudí? Odpovedá rovnako ako profesor Kišš: V princípe to možné je.
Že by po rokoch mlčania konečne nastal čas na vážnu diskusiu na túto tému? Aj na túto háklivú otázku dáva Sýkora kladnú odpoveď.
Bez spoločenskej diskusie sa zrejme nepohneme z miesta, ak sa nemá ďalej prehĺbiť zaostávanie vedy na Slovenska nielen vo výskume embryonálnych kmeňových buniek, ale aj v legislatíve, ktorá zakazuje túto prácu dokonca pod hrozbou väzenia.
Nemecko verzus Británia
Peter Sýkora napísal knihu spolu s Janou Tomašovičovou, ktorá pripravila kapitoly o biopolitickej situácii v Nemecku, poznačenej neblahými skúsenosťami s eugenikou z čias nacizmu, a porovnáva ju s veľmi liberálnym britským postojom.
Práve ten by pre Slovensko mohol byť vzorom, ak sa chce stať modernou európskou demokratickou krajinou, ktorá o podpore vedeckého výskumu iba nehovorí.
Vyplýva to nielen z porovnania so svetovým lídrom vo výskume kmeňových buniek, ktorým je práve Veľká Británia, ale aj s Českom. Napokon, ako píše Sýkora, slovenská biopolitika je v dôsledku nejasnej legislatívy zrejme ešte reštriktívnejšia ako nemecká.
Genetika v Česku
Lenže, konštatuje Sýkora, v Česku sa už dávnejšie zmobilizovala akademická obec, aby presadila do zákonodarstva o výskume embryí liberálne princípy. Na Slovensku sa nič také nestalo.
Výsledkom je, že český genetik bádajúci nad prípravou a využitím embryonálnych buniek sa nemusí obávať, že pri výskume prekročí jasne danú hranicu zákona, zatiaľ čo na Slovensku hrozí za túto činnosť až 12 rokov za mrežami (hoci dosiaľ nenastal prípad, že by súd musel o takomto prípade rozhodovať).
„V situácii minimálneho verejného diskurzu, zavádzania prostredníctvom bulvárnej tlače (ktorá nerozlišuje medzi terapeutickým a reprodukčným klonovaním), v dôsledku nízkej úrovne popularizácie vedy na Slovensku, pomerne slabej akademickej obce a jej vplyvu na politické decisívne elity, takmer nerozvinutej sekulárnej bioetiky, nízkej angažovanosti mimovládnych organizácií pacientov na bioetickom diskurze, vlastne ani neprekvapuje prijatie pomerne reštriktívnej bioetickej legislatívy na Slovensku,“ píše Sýkora.
Citlivý problém
Na druhej strane ešte stále máme v pamäti škandál, ktorý spôsobil juhokórejský profesor Hwang článkami pre popredné vedecké časopisy, v ktorých falšoval údaje o údajnom úspešnom terapeutickom klonovaní ľudských embryí.
No aj bez toho je využívanie ľudských embryonálnych buniek na medicínske účely eticky veľmi citlivé. S veľkou pravdepodobnosťou nemožno ani očakávať, že sa na jeho vhodnosti zhodnú všetci, teda aj tí, ktorí považujú ľudský život v akejkoľvek forme a v akejkoľvek fáze za posvätný.
Preto treba privítať knihu, ktorá analyzuje najdôležitejšie aspekty využívania oboch foriem kmeňových buniek (dospelých čiže adultných a embryonálnych) vrátane otázky, kedy sa vlastne embryo stáva človekom.
Nevyhýba sa ani iným problematickým témam, ktoré tu zostali ako strašiaci z minulosti, napríklad v podobe neslávnej eugeniky.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
