BRATISLAVA. Planéta Jupiter je stále plná záhad. V súčasnosti na nej prebiehajú čudesné aktivity, ktoré menia farby jej pruhov či škvŕn. Vedci tieto deje nedokážu vysvetliť, no teraz ich prekvapila ďalšia anomália: na plynovom obrovi zmizol celý pruh mrakov.
Farebné oblaky
Zábery ďalekohľadov nám najväčšiu planétu slnečnej sústavy ukazujú ako teleso s Veľkou červenou škvrnou i viacerými farebnými pásmi. Sú to oblaky v rôznych vrstvách atmosféry, tie vyššie sú svetlejšie, mraky v nižších polohách tmavšie. Z týchto pásov dominovali dva, jeden na severnej a druhý na južnej pologuli.
Nedávno však južnejší zmizol. Južný rovníkový pás sa stratil niekedy medzi koncom minulého roka a aprílom, keď sa planéta nedala zo Zeme pozorovať. Bola príliš blízko Slnka.
Keď sa však konečne vynorila spoza slnečných lúčov, prekvapila vedcov i amatérov: zrazu jej čosi chýbalo. Zistil to amatér Anthony Wesley, ktorý sa preslávil už minulý rok. Vtedy si všimol, že do planetárneho obra narazilo iné vesmírne teleso a zanechalo na ňom jazvu veľkú asi ako naša Zem.
Nevieme, prečo mizne
Vedci sa teraz domnievajú, že pás tmavších mrakov prekryla vrstva svetlejších oblakov. Nik však presne nevie, ako a prečo k tomu na Jupiteri došlo. „Nie je jasné, čo spôsobuje, že sa tieto svetlejšie oblaky niekedy na južnom rovníkovom páse vytvoria a niekedy nie,“ povedal populárno-vedeckému magazínu New Scientist Glenn Orton z amerických laboratórií JPL.
Zmiznutie pásu sa totiž neudialo po prvý raz. Podobnú anomáliu zaznamenala už sonda Pioneer 10 v roku 1973 a rovníkový pás podľa časopisu zmizol aj začiatkom deväťdesiatych rokov.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
