TEL AVIV. Iračania sa sporia, čo s peniazmi, ktoré dostali od Američanov na opravu starovekého Babylonu. 700-tisíc dolárov, čo podľa odborníkov nie je až tak veľa, je náhradou za škody, ktoré v Babylone spôsobili americkí vojaci počas invázie.
Kým pamiatkari v Bagdade by najradšej pokračovali v odhaľovaní skrytých pokladov mesta – podľa agentúry AP zostáva ešte 95 percent rozlohy mesta stále pod zemou - miestni chcú peniaze použiť na zatraktívnenie Babylonu pre turistov.
Lunapark alebo história?
Niektoré budovy v oblasti už obyvatelia pretvorili podľa potrieb turistov a radi by postavili ďalšie reštaurácie či obchody so suvenírmi. Babylon má údajne veľký turistický potenciál a tamojší lídri dúfajú, že teraz, keď je v ich provincii bezpečnejšie, prídu aj návštevníci zo Západu.
Mesto, ktoré presne pred rokom sprístupnili verejnosti, zatiaľ väčšinou objavujú len miestni.
„Snažíme sa získať investorov, aby sme tu mohli vybudovať reštaurácie a iné atrakcie. Babylon je veľký zdroj peňazí pre našu provinciu aj pre celý Irak,“ povedal AP Mansur Manae, ktorý šéfuje výboru pre archeológiu a turizmus v Babylone. Aj guvernér provincie by chcel Babylon zmeniť na vychytenú destináciu. Vraj je nespokojný s tým, že oprava pamiatok trvá tak dlho.
Pamiatkári vystríhajú, že s babylonskými stavbami, ktoré sa uchádzajú o zápis na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, treba zaobchádzať opatrne. Necitlivosť a megalomanstvo sa už na nich podpísali.
Najskôr to boli projekty irackého diktátora Saddáma Husajna.
Ten stavby z hlinených tehál „doplnil“ o novodobé tehly, na kopci nad mestom začal stavať jeden zo svojich palácov a celkom seriózne rozmýšľal o tom, že by do Babylonu viedla električková trať.
Ničili aj Američania
V roku 2003 si zase v meste urobili tábor americkí vojaci. Čo nestihol poničiť Saddám, dokončili americké nákladné autá, ktoré spôsobovali otrasy, a tak poškodili napríklad vzácnu keramiku na ruinách slávnej Ištarinej brány.
Práve tú považujú za jednu z najpoškodenejších pamiatok v meste. Na jej záchranu sa pamiatkari snažia získať ďalší milión dolárov. Dôveru prípadných sponzorov komplikuje súčasný spor medzi pamiatkarmi a provinčnou vládou.
Babylon dosiahol dva vrcholy svojej dlhej histórie za kráľa Chamurapiho asi pred štyrmi tisíckami rokov a potom okolo roku 600 pred naším letopočtom. Stal sa vtedy najväčším mestom známeho sveta.
Nachádzal sa v ňom aj jeden zo starovekých divov sveta - visuté záhrady.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
