BRATISLAVA. Čas aj priestor možno natiahnuť či stlačiť. Len rýchlosť svetla je hranica, za ktorú sa nikdy nedostaneme. Aj takto sa dá zjednodušiť revolúcia, ktorú vo fyzike urobil Albert Einstein. Jeho nový pohľad na svet urobil z vesmíru ešte čudnejšie divadlo, ako si mysleli generácie vedcov pred ním.
Drobné nepresnosti
Naoko bláznivá teória však odolala experimentálnym pokusom vyvrátiť ju. Naopak, pokusy a pozorovania ju potvrdzujú. Vedcov však trápi ešte jeden dôsledok Einsteinových tvrdení - gravitačné vlny. Ich jestvovanie sa zrejme pokúsi dokázať spoločná misia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA a Európskej kozmickej agentúry ESA.
Ak sa vo vesmíre udejú veľké udalosti ako výbuch supernovy, časopriestorom by sa mali šíriť drobné deformácie. Taký je dôsledok všeobecnej teórie relativity. Tieto vlny sa však dodnes nepodarilo objaviť. Dokázať by to mala misia LISA (Laser Interferometer Space Antenna). Ešte tento rok Európa pošle do kozmu jej menšiu sestričku Pathfinder, ktorá by mala otestovať niektoré potrebné technológie.
Samotná misia LISA totiž bude jedným z najzložitejších projektov v histórii kozmického výskumu. Bude potrebovať tri synchronizované sondy s lasermi na palube, ktoré odmerajú nepresnosti vo vzdialenosti sond spôsobené práve vlnami gravitácie.
Platí? Neplatí?
„Dodnes sme tieto vlny nenašli, pretože sú veľmi slabé," povedal britskému denníku Daily Telegraph Jim Hough z Glasgowskej univerzity. „Experimenty, na ktorých pracujeme, však majú potenciál nájsť ich." Ak sa teda testovacia sonda programu SMART osvedčí, koncom tohto desaťročia by vesmírne agentúry mohli poslať do kozmu „Lízu". Ak drahý projekt manažéri a politici schvália.
Potom budú tri vesmírne lode vzdialené päť miliónov kilometrov hľadať dôkaz o tom, že Einsteinova teória stále platí.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
