NEW YORK. Samice vzácnej osamelo žijúcej blízkovýchodnej včely pokrývajú vnútorné steny komôr svojich podzemných hniezd lupienkami kvetov. V časopise American Museum Novitates to oznámil Jerome Rozen z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku so šiestimi kolegami z USA, Turecka, Švajčiarska a Iránu.
V dôsledku naozaj nevšednej zhody okolností toto hniezdne správanie včely druhu Osima (Ozbekosima) avosetta objavili v ten istý deň vedci, ktorí robili terénny výskum v dvoch susediacich krajinách, Turecku a Iráne.
Komory pre deti
Včely pri "tapetovaní" komôr pre potomstvo používajú lupienky ružových, žltých, modrých a sýtočervených kvetov. Komory poskytujú výživu nevyhnutnú pre rast a dozrievanie lariev a budúca generácia v nich prečkáva zimu.
Samica Osima avosetta si stavia hniezdo v podobe jednej či dvoch vertikálnych komôr 1,5-5 centimetrov pod povrchom. Vchod je hore. Každú komoru zdola nahor "vytapetuje" prekrývajúcimi sa lupienkami kvetov. Následne na lupienky nanesie asi polmilimetrovú vrstvu ílovitého blata a dielo zavŕši druhou vrstvou lupienkov. Na dne komory nahromadí potravu v podobe lepkavej zmesi nektáru a peľu. Na ňu znesie vajíčko. Komoru potom dôkladne uzavrie zohnutím lupienkov v hornej časti. Prístup ešte upchá blatom. Vlhká komora vyschne a stvrdne, čím chráni mladú včelu.
Tá sa postupne kŕmi nahromadenou potravou a napokon zakuklí a upadne do desaťmesačného spánku, až do budúcej jari.
Potrebovali by baterku
Na hniezdach však niekedy parazitujú osy, ktoré doň znesú vlastné vajíčko, zabijú včelie a skonzumujú uloženú potravu. "Samica tohto včelieho druhu pokryje steny komôr pre svojich potomkov veľkými kúskami lupienkov kvetov alebo celými lupienkami, často v mnohých farebných odtieňoch. Jej larvy sa, nanešťastie, nikdy nepokochajú žiarivými farbami na stenách, pretože nemajú oči a aj keby mali, potrebovali by baterku," povedal Jerome Rozen.
Včely sú najdôležitejšie živočíšne opeľovače a mnohé kvitnúce rastliny by sa bez nich nedokázali rozmnožovať. Závisia od nich aj poľnohospodárske plodiny. Hoci včely vnímame ako sociálny hmyz, tri štvrtiny z asi 20-tisíc známych včelích druhov žijú osamelo.
Zdroj: Komuniké American Museum of Natural History zo 4. mája 2010
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
