A ďalšie príde, keď vlastne zistíte, čo je tá nová „Civka“ vôbec zač. Vytvoriť ďalší diel Civilizácie s rovnakými prvkami, ktoré vlastne už poznáme, by bolo značne kontraproduktívne. Ono skutoční harcovníci predsa ešte stále preháňajú jednotky cez DOSBox v prvej Civilizácii, prípadne postúpili o úroveň vyššie a potajomky po nociach kraľujú svetu v tej druhej, izometrickej. Tretí diel patrí už dnes ku klasikám strategického žánru, ide zrejme o skutočne poctivú hru, pri ktorej môžete sedieť i o týždeň a spustíte ju aj na starších notebookoch – dôležitý fakt, pretože k civilizovaniu potrebujete len pokoj a more času. Nie dve giga ramky a grafiku za dve stovky. Štvrtý diel pôsobil mierne kontroverzne, všetko sa akosi zjednodušilo, no napokon datadisk napravil mierne pošramotenú povesť série. Zlá hra to nebola, len by sme sa jej nebáli dať menej ako 9 z 10. A chcelo to už slušný počítač.
Aj preto ešte raz: je vôbec dôvod vytvoriť Civilizáciu síce s novou číslovkou, avšak postavenú na starých – a pevných – základoch? Určite nie, pričom zarobiť by sa na tom istotne dalo, no o peniaze ide Sidovi Meierovi (duchovný otec Civilizácie) v tom poslednom rade a aj preto ho máme v mysliach zapísaného ako hernú ikonu. Že právom, netreba dodávať, to ste zrejme ešte žiadnu Civilizáciu nehrali a nepocítili tú nádhernú slasť pri totálnom vyhladení slabšieho národa, či postavení vesmírnej lode a vyslaní na Alfa Centauri. Čiže Sid Meier je taký menší poloboh stratégií a máme ho radi.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Odklon od klasických Civilizácií priniesla už konzolová verzia s podtitulom Revolution. Tá nebola taká typická, megalomanská ako pre PC. Práveže to nevadilo, z pomerne náročných pravidiel sa vyhodili zdĺhavé segmenty, pričom základ ostal. Dianie sa odohrávalo na omnoho menších planétach, všetko (a teraz skutočne všetko od ovládania, technického spracovania, vynachádzania nových objavov, trénovania jednotiek...) bolo zjednodušené, zrýchlené tak, aby jedna hra trvala hodinku, dve a neskysli sme pred obrazovkami v kreslách na príliš dlhú dobu. Nech si hovorí kto chce, čo chce, išlo o stratégiu, ktorá sa na herných konzolách – ako jedna z mála – hrala vynikajúco. Nebolo to príliš prepracované a sofistikované, no to by sme sa bez myšky v hre istotne stratili.
A teraz už k veci. Čo je tým hlavným, čo Civilizáciu č.5 odlíši od predchodcov. Istotne nie fakt, že jednotliví vodcovia budú hovoriť svojim pôvodným jazykom. Aj keď sa samozrejme tešíme na náčelníka kmeňa Zulu. Tým budú šesťuholníky. Hexy. Nechápete? Dobre, zahoďte za hlavu dobre známu štvorcovú sieť, nesnívajte o absolútnej voľnosti pohybu. Celé prostredie, všetka tá krajinka je zložená zo šesťuholníkovej siete. Doteraz sme totiž na jedno políčko mohli dať vojačika jedného, dvoch alebo desiatich. Jednoducho sme vytvorili opevnené mestá, drsné zhluky jednotiek, ktoré zabíjali už len pohľadom. Gigantickosť expandovania národa bude tentoraz mierne zatlačená do pozadia práve vďaka spomínanej hexovej sieti. Bude ju možné vypnúť, ale to nie je dôležité: na jedno políčko sa môže postaviť už len jedna jednotka. Tie sa zároveň budú líšiť nielen dohľadnosťou, ale aj vzdialenosťou, na ktorú môžu na súpera zaútočiť.
Vyplýva z toho, že panák s mečom klepne nepriateľa po krížoch len vtedy, ak budú stáť oproti sebe a napríklad taký nezbedník s lukom prestrelí dva hexy, takže pošteklí hrotom šípov soka skôr, než sa dostane do jeho blízkosti. Podobne si to môžete rozmeniť na drobné a uvažovať ako približne budú fungovať tanky, katapulty alebo napríklad bombardér či iné nástroje skazy. Je teda jasné, že obrana mesta už nebude tak jednoduchá a nestačí len vybudovať hradby a nechať v útrobách kvasiť jednotky. Teraz ich musíte pekne rozmiestniť – a dávať ich vedľa seba tak, aby ste nedostávali po ústach vy, ale nepriateľ. Mestá budú spočiatku sústredené na jednom šesťuholníku, lenže postupom o ďalšiu úroveň vyššie si môžete zvoliť i miesto rozšírenia. Možností je dosť a je len na vás, či expandujete smerom k výživnej pôde, nerastnému bohatstvu či k pobrežiu. Osada s niekoľkými chyžami je teda vopred viditeľná, podobne i prosperujúca metropola – len obe budú zaberať iný priestor.
Čo to znamená pre celkovú hrateľnosť, je zrejme jasné každému stratégovi. Celková gigantickosť, monumentálnosť Civilizácie tým možno mierne utrpí a hrateľnosť sa mierne pozmení a priblíži k iným ťahovým stratégiám, avšak na škodu veci by to byť nemuselo. Práve tento nový prístup prinesie možno svieži vietor do civilizovania. Nik nevraví, že to bude lepšie, odlišné však určite. Adekvátne dôjde i k obmene samotného vzhľadu prostredia, jednotlivé „povrchy“ už nebudú tak zúfalo hranaté. Medzi ďalšie dôležité prvky bude patriť väčšia forma socializácie – o tomto počúvame stále hlasnejšie pri viacerých projektoch. V prípade piatej Civilizácie to znamená, že nebude problém dohodnúť sa s priateľmi na hre či sledovať to, čo práve ostatní robia, prípadne aké nové mapy alebo kampane vytvorili. V skratke pôjde po veľký krok pre komunitu hráčov, ktorá bude mať všetko dôležité integrované priamo v hre a zlepší sa prístupnosť k novým materiálom či informáciám.
Pozrieme sa aj na diplomaciu. Na mape určite nebudeme sami a bojovať proti všetkým nie je práve najlepší nápad. Tu prichádza na rad diplomacia. Okrem toho, že sa niekým uzavriete pakt o vzájomnej pomoci, môžete spoločne investovať do výskumu. Už to nebude fungovať spôsobom „chcem tamtú technológiu, ty chceš zas túto“, ale svorne si poviete, nad čím budú mozgy v laboratóriách premýšľať a dané vylepšenie pripadne obom spojencom. Paktovanie je veľkou zábavou. Neutrálne mestá už taktiež nebudú jednohubkou. Môžete ich samozrejme prevalcovať silou a vnútiť váš režim, lenže s osudom nemusia byť spriaznení všetci občania v meste a je tu i druhá možnosť. Neutrálne mesto vám zadá úlohu, čo práve potrebuje, čo by obyvatelia mesta chceli a pokým im vyhoviete a necháte pod neutrálnou vlajkou, budú vám – povedzme v prípade militantného mestečka – prispievať pravidelnými jednotkami bojovníkov.
Civilization V sa bude od svojich predchodcov odlišovať primárne v systéme hrania, v boji. Výrazné odklonenie sa od pôvodnej myšlienky však netreba brať ako rúhanie a ignorovať tak projekt samotný – podobne ako detinské ohradzovanie sa proti RPG Fallout 3 od priaznivcov pôvodnej série. Nová Civilizácia bude jednoducho mierne odlišná od tých starších, ale prečo nie? Prečo nepriniesť čosi iné, vyskúšať nové. Na hre predsa pracuje Sid Meier a ten ťahové stratégie robiť vie.
