BERLÍN, BRATSLAVA. Šimpanz bonobo gestikuluje podobne ako človek. Používa vrtenie hlavy vtedy, keď s niečím nesúhlasí. Zistili to nemeckí vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.
Odborníci dosiaľ predpokladali, že gestá v negatívnom kontexte a na zabránenie vykonania nejakej akcie pravdepodobne používajú iba ľudia. Nemecký tím pod vedením Christel Schneiderovej však v lipskej zoologickej záhrade nafilmoval šimpanziu matku Ulindi, ako sa pokúša svojej dcére Liuze zabrániť v hre s jedlom. Na viaceré pokusy, aby nechala kúsok póru na pokoji, však nereagovala.
„Ulindi nakoniec potriasla hlavou pred mláďaťom,“ povedala BBC Schneiderová. Matka potom kúsok zeleniny zahodila.
„Naše pozorovania šimpanzov bonobo sú prvé, ktoré dokazujú preventívne potriasanie hlavou,“ vysvetľuje vedkyňa. V komunikácii vyšších primátov pritom už bolo zdokladované prikyvovanie či ukláňanie. Tieto pohyby však viedli k nejakej činnosti, nikdy nemali konaniu zabrániť.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: Tomáš Prokopčák
