Zločin a trest
Niektorí členovia skupiny
nespolupracujú na spoločných cieľoch, no majú výhody
vyplývajúce z členstva
v skupine.
Spoluprácu udržiavajú tresty, ktoré obmedzujú výhody
parazitov.
Náklady na trestanie,
ak ich nesú jedinci,
môžu byť privysoké
Lepší je postup,
pri ktorom vychádza trest
z koordinovaného rozhodnutia skupiny.
BRATISLAVA. Klasik evolučnej biológie a úspešný popularizátor sociobiológie Matt Ridley raz uvažoval, ako by pre vydavateľstvo z Marsu krátko a jasne opísal, čo je typické pre ľudský druh.
Napadli mu tieto slová: „Pre človeka je charakteristické, že žije vo veľkých skupinách s komplexnými vzťahmi medzi jednotlivcami.“
Dnes ty mne, zajtra ja tebePod komplexnými vzťahmi si možno predstaviť veľa vecí. No určite zahrnujú aj konkurenciu v rámci poznania, že uznanie je nedostatkový tovar, aj spoluprácu v duchu hesla dnes pomôžeš ty mne, zajtra ja tebe.
V malých skupinách ľudia často udržiavajú osobné vzťahy. Vyplýva z nich, že okrem očakávanej vzájomne výhodnej reciprocity spolupracujú aj preto, lebo nechcú podrážať svojich priateľov neúčasťou na spoločnom úsilí.
Lenže vo väčších skupinách, ako je napríklad kmeň, sa tieto mechanizmy motivácie na spoluprácu môžu strácať. Jej členovia si udržia mnohé výhody plynúce z členstva vo veľkej skupine ešte aj po tom, čo prestanú spolupracovať a stanú sa parazitmi.
Ako odstrániť parazitovVýskum vedený známym antropológom Robertom Boydom z Kalifornskej univerzity v Los Angeles a jeho tímom z Inštitútu Santa Fé v Novom Mexiku bol zameraný na to, ako sa najlepšie vyrovnať s parazitujúcimi jedincami.
Parazitov možno definovať ako ľudí, ktorí majú výhody z členstva v skupine, ako je napríklad získavanie potravy alebo ochrana pred nepriateľmi bez toho, aby sa podieľali na práci alebo obrane.
Ukazuje sa však, že napriek tejto na prvý pohľad lákavej možnosti väčšina členov veľkých skupín aj tak spolupracuje.
Prečo? Boyd a jeho tím predpokladajú, že spoluprácu udržiavajú tresty, ktoré obmedzujú výhody parazitov.
Existujú domorodé kmene, ktoré potrestajú príživníkov (ktorí sa napríklad vyhýbajú boju) tým, že im nedovolia oženiť sa, mať rodinu – a teda ani šíriť svoje lenivé gény.
Hrozba straty sociálnych výhod býva vo všeobecnosti taká silná, že vedie ku zvýšenej spolupráci aj vo veľkej skupine.
Čierni pasažieriJe tu jeden problém: náklady spojené s trestaním príživníkov, ktoré nesú jedinci, pre nich môžu byť často vyššie ako výhody vznikajúce zo zlepšenej spolupráce v skupine.
Inými slovami, členovia skupiny, ktorí poctivo trestajú nepoctivých, napríklad tak, že ich odmietajú podporiť, môžu sa sami ocitnúť v nepríjemnej situácii až izolácii.
Vznikajú tak „čierni pasažieri“ alebo paraziti druhého typu: to sú takí, ktorí radšej nepotrestajú nepoctivosť, aj keď o nej vedia, aby s tým sami nemali problémy.
Boyd sa na základe štúdie zverejnenej v Science nazdáva, že najúčinnejšou formou sankcií sú tie, ktoré vyplývajú z koordinovaného rozhodnutia v rámci skupiny. Hlavným prínosom je, že náklady na trest sú v tom prípade rozložené na viacero členov.
Takéto tresty sú efektívne aj v spoločnostiach, ktoré nemajú ustanovené formálne pravidlá a metódy sankcií.
