BRATISLAVA. Nebola to len hustá srsť, ktorá umožnila obrovským mamutom kráčať zamrznutou krajinou. Veľké cicavce, za ktorých vymretím môže byť človek i globálna katastrofa, sa však na studené prostredie vybavili ešte čímsi ďalším. Genetickou mutáciou.
Upravený proteín
Medzinárodný tím vedcov podľa článku v časopise Nature Genetics zistil, že hemoglobín mamutov dokázal niesť a uvoľňovať kyslík za relatívne nízkych teplôt. Túto vlastnosť však nemá napríklad hemoglobín dnešných slonov. Pritom práve u nich tlmí nízka teplota správne fungovanie tohto krvného farbiva.
Zaujímavým však je spôsob, akým k tomuto výsledku vedci prišli. Najskôr „prečítali“ hemoglobínové gény DNA troch sibírskych mamutov starých desaťtisíce rokov. Tieto pasáže potom pozmenili na RNA a vložili do baktérií E.coli. Baktéria následne „vyrobila“ mamutí proteín, ktorý vedci testovali. Zistili tri odlišnosti, ktoré umožňovali distribuovať kyslík aj za „studena“.
Späť v čase
„Výsledné molekuly nie sú iné, ako keď by ste išli späť v čase a vzali vzorky krvi žijúcemu mamutovi,“ povedal pre BBC News o tejto metóde Kevin Campbell z kanadskej univerzity v Manitobe. Bol jedným z členov výskumného tímu. „Je významné oživiť komplex proteínov vyhynutého druhu a objaviť dôležité zmeny, ktoré sa už nenachádzajú v žiadnom žijúcom druhu,“ komentoval objav Alan Cooper z univerzity v Adelaide.
Teraz by vedci mohli podobným spôsobom skúmať ďalšie už vyhynuté druhy.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
Autor: Tomáš Prokopčák
