ORLANDO. Astronómovia vôbec po prvý raz objavili vodný ľad na povrchu planétky. Sprevádzajú ho organické látky. V dvoch článkoch v najnovšom čísle časopisu Nature to nezávisle na sebe oznámili Andrew Rivkin z Univerzity Johnsa Hopkinsa v marylandskom Laureli s Joshuom Emeryom z Tennesseeskej univerzity v Knoxville a deväťčlenný medzinárodný tím Humberta Campinsa zo Stredofloridskej univerzity v Orlande (všetko USA).
Vedci pozorovali planétku 24 Themis, ktorá je s priemerom 198 kilometrov jednou z najväčších v hlavnom páse planétiek medzi Marsom a Jupiterom. Táto planétka obieha približne 468 miliónov kilometrov od Slnka na vonkajšom okraji pásu. Pomenovaná je po starogréckej bohyni prírodného zákona a božieho poriadku.
Priniesli vodu a život na Zem?
V minulosti sa planétka pozornosti najmä vďaka tomu, že je ústredným telesom rovnomennej dynamickej rodiny, zoskupenia planétiek s podobnými dráhami a ďalšími prvkami obehu okolo Slnka. Niektorí členovia tejto rodiny navyše prejavujú kometárnu aktivitu, ktorá sa vysvetľovala prachovými chvostmi, ktoré vznikajú pri sublimácii vodného ľadu.
Dôkazy pre to však neboli. Aj keď vedci na povrchoch iných planétiek pozorovali znaky hydrátovaných minerálov a planétky hlavného pásu považujú za pôvodný zdroj vody na Zemi.
Vodný ľad na 24 Themis a planétkach všeobecne doložili až teraz spomenuté tímy. V oboch prípadoch použili ďalekohľad IRTF (Infrared Telescope Facility, Zariadenie ďalekohľadu pre pozorovania v infračervenej oblasti žiarenia) s priemerom zrkadlového objektívu 3 metre, ktorý na havajskom observatóriu Mauna Kea prevádzkuje NASA.
Andrew Rivkin a Joshua Emery identifikovali v infračervených spektrách čiže rozloženom svetle 24 Themis znaky, ktoré najlepšie možno vysvetliť mimoriadne tenkou vrstvou námrazy vodného ľadu premiešanej s uhlíkatým materiálom, ktorá pokrýva minerály na povrchu planétky.
K rovnakému záveru dospel aj tím Humberta Campinsa, ibaže ten pozoroval 24 Themis počas 84 percent jej zhruba osemapolhodinovej rotačnej periódy a keďže sa spektrum za ten čas výraznejšie nezmenilo, námraza s prímesami pokrýva veľkú časť povrchu.
1
Tieto výsledky oživujú predstavu, že planétky v skorých fázach vývoja slnečnej sústavy mohli fungovať ako osievače novoutvorených veľkých planét vrátane Zeme ingredienciami potrebnými pre zrod života, predovšetkým vodou a rôznymi zlúčeninami uhlíka.
Objav živej fosílie
Autor odborného komentára týchto dvoch článkov v Nature Henry Hsieh z Kráľovninej univerzity v Belfaste (Veľká Británia) preto dôkazy prítomnosti vodného ľadu na povrchu 24 Themis pripodobňuje objavu živej fosílie, pozostatku prvotnej vody vo vnútornej časti slnečnej sústavy, ktorá údajne mala dávno zmiznúť.
Výskyt ľadu na planétke asi v polovici cesty medzi Marsom a Jupiterom prekvapil, lebo v takej vzdialenosti od Slnka má planétka na jeho dlhodobé zachovávanie ešte pomerne teplý povrch. Znamená to, že pod povrchom 24 Themis a odvodene ďalších planétok hlavného pásu je veľké množstvo zmrznutej vody? Puklinami by sa v plynnej podobe mohla dostávať na povrch, buď pomaly, alebo rýchlo, keď na planétku narazí veľký meteorit.
Za zdroj pozemskej vody boli pôvodne považované kométy. Ukázalo sa však, že ich voda má iné izotopové zloženie a že pozemská najlepšie odpovedá vode z meteoritov, pochádzajúcich z planétok. Na druhej strane aj spomenutí niektorí členovia rodiny Themis ukazujú, že hranica medzi planétkami a kométami je problematická. Planétky určite nie sú iba z hornín a kométy iba z ľadu, líšia sa pomerom týchto zložiek, v prvých prevažujú horniny, v druhých ľad.
Objav vodného ľadu a organických látok na povrchu 24 Themis tiež zatraktívňuje výskum exoplanét. Okolo ich materských hviezd totiž takisto existujú blízko "obývateľnej zóny" - teplota tam umožňuje kvapalnosť vody - pásy planétok. A ak platí analógia s naším, aj so zmrznutou vodou a zlúčeninami uhlíka.
Zdroje: Nature z 29.4.2010; Komuniké University of Tennessee at Knoxville z 28.4.2010
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
