BRATISLAVA/BRUSEL Účasť sa stane transparentnejšou a príťažlivejšou pre najlepších výskumníkov a najlepšie inovatívne spoločnosti v Európe i za jej hranicami.
"Cieľom našich návrhov je znížiť administratívnu záťaž súvisiacu s európskymi výskumnými programami na minimum, uviedla komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinn. Podľa eurokomis.árky je potrebné umožniť najlepším výskumníkom a najinovatívnejším spoločnostiam, aby sa mohli sústrediť na výsledky svojej práce a nie na papierovačky. Tým sa posilní európske hospodárstvo a zlepší životná úroveň. Podporu treba podľa nej smerovať najmä k účasti malých a stredných podnikov.
Plné využitie potenciálu európskeho výskumu zohráva kľúčovú úlohu v rámci stratégie EÚ Európa 2020, a to najmä vzhľadom na potrebu upevniť oživenie hospodárstva, vytvoriť nové zdroje rastu a pracovných miest ako náhradu za tie, ktoré padli za obeť kríze.
Podľa komisára pre rozpočet Janusza Lewandowskeho podoprie na budúci mesiac túto koncepciu zjednodušenia financovania výskumu revidované finančné nariadenie, ktoré bude obsahovať konkrétne právne návrhy. "Potrebujeme jednoduchšie pravidlá, ktoré by možných príjemcov finančných prostriedkov EÚ, ako napríklad malé a stredné podniky alebo mimovládne organizácie, povzbudili žiadať o tieto prostriedky. Zjednodušenie znamená, že rozpočet EÚ bude lepšie slúžiť občanom a podnikom,“ uviedol Lewandowski.
Prvá časť stratégie Komisie umožní zlepšenia v rámci súčasného právneho a regulačného rámca, pričom niektoré z nich sa už stali skutočnosťou. Patria k nim napríklad lepšie IT systémy, jednotnejšie uplatňovanie pravidiel, najmä v oblasti auditu, a zlepšenie štruktúry a obsahu „výziev na predloženie návrhov“, na základe ktorých sa výskumné organizácie uchádzajú o finančné prostriedky.
Druhá časť zahŕňa zmenu existujúcich finančných pravidiel, čím sa má umožniť radikálnejšie zjednodušenie, pričom sa však zachová efektívna kontrola, napríklad rozšírením použitia „metód priemerných nákladov", aby sa v projektoch nemusela samostatne a puntičkársky vykazovať každá, čo ako malá, výdavková položka. Komisia sa takisto snaží umožniť, aby sa pri projektoch financovaných EÚ používali rovnaké účtovné metódy ako pri výskumných projektoch financovaných jednotlivými štátmi. Tieto návrhy si vyžadujú rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady.
O zavedení tretieho druhu plánovaných zmien sa uvažuje v budúcich rámcových programoch pre výskum. Jednou z predstavených možností je presun k „platbám na základe výsledkov“, čo by znamenalo, že príjemcom by sa vyplatil paušál na uskutočnenie špecifických vedeckých úloh, pričom by príjemcovia následne museli preukázať, že úlohy splnili efektívnym a účinným spôsobom, a nie vykazovať jednotlivé nákladové položky.
Ukázalo sa, že súčasný siedmy rámcový program stratégie EÚ Európa 2020 je pre výskumné kruhy veľmi príťažlivý: od roku 2007 sa prijalo viac ako 33 000 návrhov a takmer 7000 projektov získalo finančnú podporu. Na programe sa zúčastňujú takmer všetky európske univerzity.
Agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lucia Chovanová.
