BRATISLAVA. Pátranie po stále nejasnom osude neandertálcov pokračuje. Podľa všetkého zo sveta nezmizli bez stopy. „Odtlačky“ ich génov sa našli v našej DNA.
Na výročnom stretnutí Americkej antropologickej spoločnosti v Albuquerque (Nové Mexiko) prišiel s touto správou, ktorá má nepochybne nádych vedeckej senzácie, tím vedený Jeffreym Longom z Univerzity Nového Mexika.
Toto nečakali
Jeffrey Long komentoval výskum svojho tímu slovami: „Nečakali sme, že odhalíme práve toto... Znamená to, že neandertálci tak úplne nezmizli.“
Genetici totiž až doteraz nenašli nijaké dôkazy, ktoré by svedčili o krížení moderných ľudí a neandertálcov.
Nenašiel ich ani známy genetik Svante Pääbo, šéf Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. Medzinárodný tím, ktorý Pääbo vedie, sa už blíži ku zmapovaniu dedičnej informácie neandertálca.
Zmenu genetického pohľadu priniesla až analýza 614 úsekov mikrosatelitnej DNA, ktorú urobila doktorandka Sarah Joyceová z Longovho tímu na vzorke takmer dvetisíc ľudí z celého sveta.
Odtlačky prstov
Mikrosatelit je opakujúci sa krátky úsek DNA. Slúži ako genetický marker („odtlačok prstov“), ktorý umožňuje porovnať evolučnú príbuznosť jednotlivých druhov.
Mikrosatelity sa väčšinou nenachádzajú v génoch, ale v rozsiahlej časti DNA, ktorá sa dlho nazývala aj odpadová (junk) práve preto, že nekóduje gény.
Nečakali sme, že odhalíme práve toto. Znamená to, že neandertálci tak úplne nezmizli.
Jeffrey Long,
vedúci tímu genetikov, Univerzita Nového Mexika
Joyceová mala k dispozícii DNA 1983 ľudí z 99 populácií v Afrike, Európe, Ázii, Oceánii a Amerike. Jej analýza umožnila vytvoriť evolučný strom, cieľom ktorého bolo vysvetliť genetické varianty mikrosatelitov.
Ukázalo sa, že najlepším spôsobom, ako vysvetliť rozdiely v mikrosatelitoch, je predpoklad, že moderný človek sa po odchode z Afriky pred asi 60-tisíc rokmi ďalej krížil s archaickými druhmi, ako boli práve neandertálci.
Dve ohniská
Americkí genetici, ktorí publikovali svoj článok v časopise Nature, píšu, že existovali dve ohniská kríženia. Prvým bolo východné Stredomorie pred 60-tisíc rokmi. Odtiaľ ľudia ďalej migrovali do Európy, Ázie a Severnej Ameriky.
Druhým ohniskom kríženia bola východná Ázia pred 45-tisíc rokmi. Odtiaľ sa ľudia šírili do Oceánie.
DNA moderných Afričanov, čiže tých, ktorí zostali doma, kríženie nevykázala. Ide síce o značne obmedzenú vzorku, no aj tak poskytuje výraznú podporu teórii o krížení.
Na konferencii v Novom Mexiku si získala pozornosť ďalších vedcov, najmä tých, ktorí sa snažia vysvetliť záhadné variácie v ľudskom genóme.
S čím príde Svante Pääbo?
Test, ktorý potvrdí či vyvráti závery tímu Jeffreyho Longa, môže prísť čoskoro.
„Lovec neandertálskych génov“ Svante Pääbo ohlásil, že jeho tím ukončil prvý náčrt mapovania kompletnej genetickej výbavy neandertálcov. Publikáciu možno očakávať v krátkom čase.
Predchádzajúce Pääbove výskumy, ako bolo zmapovanie mitochondriálnej DNA neandertálca, síce kríženie vylúčili, no nevychádzali z podrobnejších analýz celej dedičnej informácie.
