OEIRAS. Pokusné myši získali nové rebrá. Také však, ktoré prirodzene myši nemávajú: mali preto rebier viac. Poslúžila k tomu aktivácia špecifickej skupiny génov. kostra myší tak pripomínala hadiu. V časopise Developmental Cell to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedol Moises Mallo z Gulbenkianovho vedeckého ústavu v portugalskom Oeiras. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Tania Vinagreová.
Počet rebier nie je daný
Osnovu kostry stavovcov vytvárajú stavce s rebrami. Had však má dvesto až štyristo rebier, ktoré vyčnievajú zo všetkých jeho stavcov od krku až po špičku chvosta. No myš má iba 13 párov rebier a človek iba 12 párov, z ktorých sa skladá hrudný kôš.
Tím Moisesa Malloa v rozpore s doterajšími predstavami však dokázal, že počet rebier stavovca nie je vopred daný. V skutočnosti ide o aktívny proces, ktorý sa týka pozoruhodnej triedy génov označovanej ako Hox gény.
Oblasť stavcov bez rebier na kostre myši sa považovala za výsledok akéhosi programu potláčania rastu rebier, v pozadí ktorého sú gény zo zhluku Hox10. V minulosti to potvrdili pokusy s vypnutím Hox10 v embryách - narodili sa myši s dodatočnými rebrami.
Dva zhluky génov
Moises Mallo s kolegami teraz v oblastiach bez rebier myších embryí aktivovali ďalší zhluk Hox génov, Hox6. Získali myši, ktoré mali rovnako dodatočné rebrá. A to veľa, v krčnej oblasti i pod hrudným košom až po chvost tak ako hady.
"Bol to mimoriadny a zreteľný výsledok, ktorý naznačuje, že tieto dva zhluky Hox génov sa vzájomne vyvažujú. Kým jeden podporuje utváranie rebier, aby vznikla hrudná oblasť, druhý túto aktivitu potláča v bedrovej oblasti," povedal Moises Mallo.
Členov tímu spočiatku prekvapilo, keď zistili, že celý proces spočíva v predchádzajúcej aktivácii svalových génov embrya. Tie následne vyslali signály "zapnúť" rebrové gény, aby koordinovane vznikli rebrá i svaly.
"Naše poznatky odhalili zložitejší proces, než aký sme si pôvodne predstavovali, no po úvahe to dokonale dáva zmysel z funkčného i evolučného hľadiska. Veď rebrá bez svalov sú nanič, takže v embryu ovláda tvorbu rebier a s nimi súvisiacich svalov jediný koordinovaný mechanizmus," doplnil Moises Mallo.
Zdroj: Komuniké Instituto Gulbenkian de Ciéncia z 27.4.2010
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
