Predchodcovia dnešných ľudí sa kedysi dávno začali obliekať. Krátko nato sa vyvinula telová voš, ktorá žije v záhyboch šatov.
ALBUQUERQUE. Vši môžu byť aj nečakane príjemné stvorenia - prinajmenšom pre vedcov zaoberajúcich sa dejinami a pôvodom odievania, píše internetové vydanie časopisu Science. Pomocou analýzy DNA totiž odborníci stanovili obdobie, kedy došlo k evolučnému oddeleniu vši hlavovej a vši telovej.
Dospeli k záveru, že sa tak stalo zhruba pred 190-tisíc rokmi. Tento zlom nastal krátko po tom, čo ľudia začali nosiť šaty.
Nový časový odhad vrhá svetlo na doposiaľ málo jasný kultúrny vývoj, ktorý umožnil ľuďom usadiť sa v severných, chladných oblastiach, konštatoval Andrew Kitchen z Pennsylvánskej štátnej univerzity.
Kedy prišli šaty?
Vedci vyzbrojení len nepatrným množstvom priamych dôkazov predtým odhadovali, že odievanie sa v rôznych častiach sveta objavilo v širokom časovom rozpätí pred miliónom až 40-tisíc rokmi. Predošlé analýzy mitochondriálnej DNA oboch moderných typov vší však naznačovali, že telová voš sa geneticky oddelila od vlasovej vši len pred asi 70-tisíc rokmi.
Pretože telová voš vegetuje v záhyboch šiat, tento druh hmyzu sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavil krátko po vynáleze šatstva.
Mitochondriálna DNA je síce dobrým časovým meradlom evolučných javov, ale je len relatívne malou časťou genómu. Kitchenov tím skúmal teraz okrem vzoriek mitochondriálnej aj vzorky nukleárnej DNA vši vlasovej i telovej, a prišiel tak k oveľa skoršiemu a presnejšiemu časovému horizontu, kedy sa vyvinula telová voš.
Dáva to zmysel
Že ľudia, alebo možno neandertálci, obývajúci chladné časti Európy, si začali vyrábať odev práve pred 190-tisíc rokmi, dáva zmysel, vysvetlil Kitchen: oba ľudské druhy totiž už dovtedy stratili väčšinu telového ochlpenia a vedeli vyrábať kamenné nástroje na škrabanie zvieracích koží.
Homo sapiens vznikol pred približne 200-tisíc rokmi.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
