;) |
Sú tomu už viac než tri roky, čo sme sa s nadšeným úškrnom na tvári preháňali po tropickom ostrove San Esperito v úlohe tajného agenta Rica Rodrigueza a snažili zhodiť z prezidentského trónu despotického tyrana. Nešlo o duchaplnú zápletku, za hlavu sme hodili realizmus a jednoducho si užívali arkádovú akciu v gigantickom priestranstve. Až dodnes. Dôvod je prozaický: vyšlo pokračovanie, ktoré sa nesie v podobnom duchu, len je to krajšie, akčnejšie a bombastickejšie.
Na Just Cause 2 – podobne ako prvý diel – sa dá reagovať len dvojako: buď tú hru milujete a užívate si ohromnú slobodu alebo vás to nebaví, nevidíte nič zábavné na preexponovaných výbuchoch, prestrelkách, cítite potrebu príbehu, koridorovej akcie, nebaví vás skúmať a odhaľovať. Ale to nevadí, hra pre vás jednoducho nie je, bolo by však pochabé ju hodnotiť ako zlú. Ak niekto nemá rád stratégie, asi nebude príliš objektívne nechať si od neho poradiť v tom žánri. Takže v skratke: páčil sa vám prvý diel, druhý bude pre vás zaručene tohtoročným trhákom, v opačnom prípade sa po Just Cause 2 ani len nepozerajte, pretože si vytrháte vlasy od nudy. Skutočne je to tak, padák si môžete otvoriť aj v lese a nič sa vám nestane, no ako už bolo spomenuté: po Just Cause 2 sa v prípade podobných myšlienok na realitu ani len nepozerajte. Ani v obchode. Ani zadarmo. A my ostatní si užijeme božskú atmosféru hernej nirvány v tej najčírejšej podobe.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príbehovo vás Just Cause 2 neohúri. Ani nemusí. V poriadnom akčnom filme totiž potrebujete charizmatického hlavného hrdinu (tu je ním Rico Rodriguez, Banderas s krátkymi vlasmi, akoby vystrihnutý z Once Upon in Time in Mexico), fakt nepríjemného zloducha (zlý ujo prezident ostrovného štátu Panau, ktorého treba – podobne ako minule – zhodiť z teplého miestečka a zachrániť svet), nejakú tú zradu (bývalý mentor vraj kope za iných) a more výbuchov (tu sú tie moria dve... alebo tri... štyri... proste mnoho). Príbeh ako taký je prostý, nezaujímavý, avšak rýchlo naň zabudnete, pretože pieskovisko, na ktorom sa budete hrať so svojimi formičkami, je úžasné: rozlohou i rozmanitosťou. Akčná hra z pohľadu tretej osoby viac ani nepotrebuje, nevsádza na zápletku ako takú, tá nám len podsúva dôvod, prečo si máme túto akciu užívať.
Panau je rozlohou obrovské priestranstvo, niekoľko veľkých ostrovov spojených vo väčšine prípadov mostmi, nájdete tu všetky podnebné pásma: slnkom zaliate piesočné pláže prechádzajú buď do tropickej džungle či priamo do púštnych oblastí so zaprášenými cestami. S rednúcim listnatým porastom sa presúvate so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou do zasnežených oblastí, neprídete ani o mohutné štíty a odľahlé končiare. Komu sa cnie za civilizáciou, náhodné a maličké viesky dopĺňajú vojenské základne, mestečká a napokon i veľké centrá s nadjazdmi a viacprúdovými cestami. Svet Panau je rozsiahle a rozmanité kráľovstvo, v ktorom nájdete skutočne od všetkého kúsok, miešajú sa tu ázijské prvky s latinskoamerickými, natrafíte na starobylé ruiny chrámov i typicky japonské pagody, panelové domy i zázrakom držiace bungalovy z vlnitého plechu. Ako celok to samozrejme nedáva zmysel a až absurdná odlišnosť kultúr je i na ta veľkej rozlohe pri sebe nelogická, no koho to trápi, keď sa na to dobre pozerá? Ešte raz: na realitu či reálnosť sa v Just Cause 2 nehrá.
Po úvodných peripetiách (naučíte sa čo a ako a zistíte, že to bude riadne búchať) ste vhodení priamo do bazénu zvaného otvorený svet. Môžete si vybrať „príbehovú misiu“ a posunúť zápletku niekam dopredu. Respektíve na miesto, ktoré vám ponúkne viac „príbehových misií“ a otvorí nové kontakty na jednu z troch frakcií, ktoré sa pokúšajú o to isté ako vy: vyvolať chaos, zvrhnúť vládu. A práve o chaos ide. Nasadnete teda do najbližšieho dopravného prostriedku, trmácate sa cestou necestou, zisťujete, že dopravné prostriedky sa druh od druhu od seba líšia (akceleráciou, ovládateľnosťou, výdržou, maximálnou rýchlosťou). Konečne je model deštrukcie nielen zábavný (krásne karamboly, až ich budete robiť naschvál), ale aj vizuálne príťažlivý a nejedno salto mortale vám vyčaruje úsmev od ucha k uchu.
Svoje si užijete aj s člnmi na vode alebo s poletuchmi: tie sú vlastne najdôležitejším dopravným prostriedkom, pretože nie ste odkázaní na cesty, respektíve vodu a zároveň dosahujú vyššiu rýchlosť. Stíhačky sú ako besné zvieratká, keď sa konečne odlepíte z pristávacej plochy, od samej radosti to napálite rypákom do zeme. Motorové lietadlá sú už kľudnejšie, ale ovládanie vám bude musieť prejsť do krvi. Svoje si užijete s helikoptérami, najlepšie, ak sú ovešané zbraňami. Jednoducho virtuálna garáž v Just Cause 2 má gule a keď už sa vám zdá, že i tá no name harley davidson motorka je otrepaná, vyskúšate si obrnený transportér s úžasným kanónom a už si len pospevujete folkovú pesničku uháňajúc diaľnicou, vietor vám hladí vejúce vlasy, z vozidiel okolo vás robíte horiace vraky a hovoríte si, že pre toto sa oplatí žiť.
Hodiny a hodiny sa budete baviť len tým, že do niečoho nasadnete a idete niekam. Objavujete, skúmate, radujete sa, tlieskate ručičkami, keď vykonáte obzvlášť bláznivú vec, ktorú charakterizuje neskutočná spúšť. Číra hrateľnosť založená na zábave, ktorú si z hrania spravíte vy, z Just Cause 2 priam srší. Podobne ako v jednotke, len tu to proste krajšie vyzerá. Omnoho a máte hák. Ale o tom neskôr, poďme na „príbehové misie“. Monotónnym úlohám sa nevyhnete, obsadzovanie základní, kradnutie vozidla, chránenie osoby, vyhadzovanie do vzduchu a iné sabotérske prácičky. Podobné skopičiny sú fajn a to jediné, čo z nich robí hrateľnú zábavu, sú bohaté možnosti splnenia. Vy proste len máte to a to zničiť / ochrániť / získať, ale ako to spravíte, je len na vás, vašej fantázii. A niekedy sa vám podarí sakra zaujímavé riešenie. Vtedy oceníte slobodu, ktorú vám hra ponúka.
Cestou môžete obsadzovať všetky dedinky, mestečká a mestá, ktoré si získavate na vlastnú stranu. Robíte to jednoducho: daný perimeter lokácie obsahuje niekoľko špeciálnych predmetov ukrytých v bedničkách, takže ich musíte pozbierať. Nemáte však vyhrané, zároveň musíte podkopávať autoritu vojenskej vlády, takže vyhadzujete do vzduchu benzínové nádrže, vodné nádrže, sochy vodcu, generátory a podobné drobnosti, ktoré zmenia farbu vášho kurzoru na krvavočervený. Jednoduchá zábava, ktorá dokáže pripraviť zaujímavé situácie vzhľadom na nové a nové posily policajtov a vojakov. Samozrejme, je to svojim spôsobom stále o tom istom a dlhé hodiny nevydržíte iba snoriť po mestách a skákať po budovách, no ako spestrenie ponúka „čistenie miest“ príjemnú a oddychovú zábavu. Vlastné na tom je celá hrateľnosť a zábavnosť Just Cause 2 postavená – na robení skopičín.
Dostávame sa k zrejme k najzávažnejšiemu a najzábavnejšiemu vylepšeniu oproti jednotke. Ono to pokračovanie je samozrejme krajšie, konečne stromy nedoskakujú až tak okato a dohľadnosť je ohromujúca, človek by chcel naznačiť že nekonečná, ale to nie je to, prečo sme sa hihňali a výskali pred obrazovkou. Bolo to spomínané všade a dokonca i samotní vývojári prezentovali hák ako najdôležitejšiu súčasť hrateľných prvkov. Je to skutočne tak. Realitu stále hádžte za hlavu, ide predovšetkým o zábavu. Vo vašej blízkosti môžete kedykoľvek a na ktorýkoľvek predmet vystreliť hák. V lese to je kmeň stromu, inde budovy, domy, autá i samotný zemský povrch. Akonáhle zasiahnete cieľ, začnete sa k danému bodu priťahovať, no zároveň môžete rozopnúť padák a vznesiete sa do výšin, priťahovaním sa k vozovke naberáte rýchlosť, pohodlne meníte smer, na odľahlé a inak neprístupné miesta môžete i doplachtiť.
Tá skutočná zábava začína, keď sa začnete priťahovať spidermanovsky na budovy a ich strechy. Alebo z vozidla na vozidlo, pritiahnuť sa môžete kamkoľvek. Alebo niekoho zavolať k seba a dotyčný chudák opustí svoje teplé miestečko, zaplachtí vo vzduchu a zistí, že gravitácie je skutočne ošípaná. Nie je radostnejší pohľad ako keď spojíte zdeseného nepriateľa s horiacim sudom, idúcim automobilom alebo plynovou fľašou – do tej stačí už len streliť, vyberie sa na výlet do výšin a vezme si sebou na cestu i vrieskajúceho enemáka. Funguje to a je to samozrejme zábava. Nehovoriac o vystupovaní z vozidiel za jazdy - a tie, akoby náhodou, si to napália do benzínovej pumpy, ktorá úrobí nádherne ka-booom. Vyvádzať toho môžete skutočne mnoho a keď sa vám podarí spojiť dve veci (napríklad sochu vodcu a nepriateľskú helikoptéru), určite si výsledok vychutnáte. Hák budete využívať ako pomocníka pri rýchlych presunoch i útekoch. Nie je totiž zbabelé s minimom života z bojiska radšej zdrhnúť. Po chvíli sa môžete vrátiť s väčším elánom a pokračovať v devastácii.
Hranie Just Cause 2 je takým zážitkom, aký si z hry spravíte vy. Môžete pokojne vypnúť, prehnané výbuchy a rag doll animácie rozhodne nemajú nič spoločné s realitou, hranie si musíte užívať, prenechávate voľný priebeh šialenosti a fantázii. Akoby ste nehrali hru, ale hrali sa s ňou. Zložité na vysvetlenie bez akejkoľvek skúsenosti, po ohmataní každému jasné. Predstavte si teda Grand Theft Auto – aj tam vidíte panáka zozadu, aj tam sa strieľa, máte tam vozidlá a všetko možné. To isté je Just Cause (jednotka i dvojka), len tu je to akoby v havajskom štýle zmiešanom s B-čkovými filmami. Aj v tých ide len o akciu, primárne sa tam predsa strieľa a v Just Cause 2 to jednoducho všetko búcha, má spád. Ak náhodou i nemáte čo robiť, stále je radosť odhaľovať a objavovať ďaleké končiny, zbierate zabudnuté predmety či len skúšate, čo spraví to a čo tamto, meditujete pri gýčovitom západe slnka a lete motorovým lietadlom pod mostom. Baviť sa iba „obyčajným“ hraním je doménou mála hier, iba zopár je takých, ktoré spustíte a jednoducho si užívate.
Technické spracovanie je o triedu lepšie, než tomu bolo minule. Už bola spomínaná dohľadnosť, ktorá je skutočne vynikajúca, vozidlá by sa však na ceste mohli objavovať skôr, no aspoňže ich zaregistrujete vďaka zapnutým svetlám. Vozidlá sa postupne špinia, pri daždi naopak zaprášená karoséria získava znovu stratený lesk. Celá zmena počasia a dennej doby je prirodzene spracovaná, typická pre každú lokáciu. V tme skutočne mnoho nevidíte (čo je niekedy dosť nepríjemné), cez deň pražiace slnko nenávidíte. Tentoraz je vhodne spracovaná aj deformácia karosérie vozidla. Vplyv poškodenia na jazdné vlastnosti neexistuje, prečo by aj, zbytočne by to kazilo hrateľnosť. Ak sa začne z vozidla dymiť, viete, že melie z posledného, pri plameňoch sa z neho pakujete, pretože nasleduje výbuch. Tie sú úchvatné, radosť na ne pozerať, po explózii sa na všetky strany rozletia súčasti zničeného predmetu. Svoje si užijete pri demolácii vysokých objektov: napríklad niekoľko desiatok metrov vysoký stožiar sa nádherne zloží podľa fyzikálnych zákonov až budete mať strach, aby vám skutočne nepadol na hlavu. Na Just Cause 2 je radosť pozerať.
Po zvukovej stránke sa však nejedná o žiadny zázrak. Ak si vytočíte volume smerom doprava, všetko to síce pekne búcha a trieska, no to musíme považovať pri tak vysoko očakávanom a zároveň oceňovanom projekte za samozrejmosť. Každá činnosť je náležite ozvučená, no chýbalo nám trochu ambientného audia, ktoré by charakterizovalo bližšie danú lokáciu. Poznáte to, na pláži burácajúce vlny, na poliach cvrlikajúci hmyz, na vrcholoch hôr severák. Rico toho počas akcie mnoho nepovie, v talóne má len zopár fráz, čím u nás ako drsný hrdina so štipľavým jazykom výrazne poklesol. Žiadny nový Duke Nukem to proste nie je. Tam, kde zvukové efekty dostačujú, začne hudba výrazne strácať dych. Nevýrazné melódie počuť málokedy, chýba rádio so stanicami v automobiloch.
Umelá inteligencia nebola ospevovaná ani minule, nebude ani teraz. Panáci sú jednoducho hlúpučkí a svoje skromnejšie zmýšľanie vynahrádzajú počtom a účinnejšími zbraňami. Stane sa omnoho častejšie, že vás milícia dostane do úzkych a virtuálne zomriete. Dostať sa do priamej paľby už nie je nič zábavné, to už radšej utekajte, až sa vám lýtka i hák budú zapaľovať. Navyše sú niektorí nepriatelia doslova obrnené pevnosti a rana z brokovnice predsa len z jedného metra zabolí každého. Rico už nie je akčný hrdina a musí sa i skrývať a uvažovať aspoň mierne (mierne do veľkých úvodzoviek) takticky a nie vrhať sa po hlave za sprostými, ale efektívnymi útočníkmi. Podobne sú na tom vaši spolubojovníci, no nestane sa, že by samovražedné sklony ohrozili vašu misiu (zomrie inžinier, nesplnili ste misiu) – to iba v prípade, že nejdete s nimi vpred a sami sa pri vchode špárate v nose. A to sa nerobí, Rico je hrdina, Rico musí bojovať.
Toto inteligenčné rošambo však môžete pokojne hodiť za hlavu, boli ste len upozornení, že tí pobehujúci panáci sú tam na to, aby ste ich strieľali. Veď oni tak krásne lietajú vzduchom a keď ste šikovní, pumpovaním olova ich tam udržíte dlhšie a dlhšie a dlhšie. Just Cause 2 je predovšetkým trvanlivá hra. Nejde tu o to, či budete hrať desať hodín alebo dvadsať (tridsať, štyridsať...) – jednoducho máte vždy nejakú zábavku. To spomínané už bolo, ale potrebovali sme menšiu prípravu pred možno zbytočným rýpaním a spytovaním svedomia. Just Cause 2 má totiž aj chyby – zrejme subjektívne hodnotené, ale treba s kožou von. Rozloha Panau je skutočne gigantická, obrovská, velikánska, že keď ruky roztiahnete, stále to bude málo. Presun pomocou vozidla je preto často zdĺhavý, leteckú dopravu nemusíte mať vždy po ruke. Pomôcť si môžete obchodníkom na čiernom trhu, ktorý vám za nemalí peniaz dohodí zbrane či dopravný prostriedok alebo dokonca prenesie na dané miesto, ale vedzte, že Panau je veľká krajina a budete často putovať, chodiť sem a naspäť. Niekoho to môže unavovať a začať nudiť.
Potom tu je to klasické: že je to príliš akčné, príliš šialené a niekedy príliš monotónne. Súhlasiť sa dá maximálne (v zápornom zmysle slova) s tým posledným, ale nehovorte to nahlas, pretože vám dá niekto po hlave – je to zábavné tak, ako zábavné si to spravíte vy. Sandboxové hry však nemusia byť pre každého to pravé: chýba tomu poriadny a celistvý príbeh a ani ten Rico nie je hrdinom, ktorého by sme obdivovali. Je to do čierneho oblečený panák, ktorý si nás získa svojim hlasom, tajný agent bojujúci za správnu vec, no prejavuje sa len sporadicky. To je ďalší, skôr žánrový problém, nie priamo hry, ale váš – Just Cause 2 totiž pre vás nie je. Berte to ako upozornenia. Autá stále jazdia bláznivo, sú to káry bez mena, žiadna licencia však nie je potrebná, máme tu od každého niečo. Niekedy sú checkpointy s uloženou pozíciou na trochu blbých miestach, takže sa bude cestovať, cestovať a cestovať, ale to sú len odrobinky. A ešte jeden buchnát: Rico sa nevie skryť, prilepiť k objektu a tým pádom ukryť. Ale má hák, takže je to vykompenzované.
Just Cause 2 je lepšie Just Cause. To je zrejme najlepšia definícia pre hru, ktorú nebudete hrať, ale sa s ňou hrať. Jednoducho v sebe objavíte detskú povahu, začnete skúšať, čo robí to a čo tamto. Príjemná a oddychová zábava prameniaca z princípov, ktoré nepotrebujú zložité pravidlá, má šancu získať si každého, kto dokáže aspoň na chvíľu vypnúť a užívať si arkádové bláznenie sa. Funguje to výborne, ovláda sa to absolútne prirodzene, tak čo viac chcieť? Že niekto vykráda sám seba? To by nám predsa muselo vadiť pri každom pokračovaní.
