Oceány aj atmosféra sa možno ochladia

Klimatológovia zvyknú väčšinou robiť prognózy, Jiří Svoboda upiera pohľad do minulosti, je teda historickým klimatológom.

Jiří Svoboda (1946) - do roku 1990 pracoval ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku Elektromontážnych závodov v Prahe. Od roku 1977 vydáva odborné publikácie o vývoji spoločnosti vo väzbe na kolísanie klímy. Pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodný(Zdroj: Archív J.S.)

Vo svojej knihe Utajené dejiny podnebia píše, že mnohé udalosti boli vyvolané klímou a jej zmenami. Okrem iného tvrdí, že jedným z dôvodom Francúzskej revolúcie bol výbuch sopky na Islande. Klimatológovia zvyknú väčšinou robiť prognózy, JIŘÍ SVOBODA upiera pohľad do minulosti, je teda historickým klimatológom. Dokonca tvrdí, že globálneho otepľovania sa báť nemusíme, pretože Zem bude v najbližších desaťročiach chladnúť.

Témou posledných dní je Island a jeho sopka. Sú vulkány činiteľom, ktorý môže veľmi podstatne a dlhodobo ovplyvniť klímu na Zemi?

Veľké vulkanické erupcie v minulosti dokázali ovplyvniť podnebie na niekoľko rokov. Výsledkom boli studené a daždivé roky, mrazivé a sneživé zimy, prípadne oboje.

Venujete sa historickej klimatológii, teda vplyvu počasia na dejinné udalosti. Čo sú vaše informačné zdroje?

Začal som skúmať vývoj klímy v dobách pred začiatkom presných pozorovaní, už len preto, že to bolo zaujímavé. K dispozícii je dodnes neuveriteľné množstvo dokumentov v podobe kroník, pamätí, mestských kníh - urbárov, farských zápisov. Množstvo informácií sa dá nájsť aj v starých kalendároch - okrajových poznámkach a podobne. Poskytujú veľmi plastický obraz klimatickej minulosti, ktorý pôsobí spočiatku trochu chaoticky, ale keď sa poskladá, sú k dispozícii veľmi kvalitné dáta.

Existujú záznamy o následkoch sopečných erupcií v našich končinách?

V kronikárskych záznamoch z Čiech, Moravy aj Slovenska sa dajú nájsť zmienky o klimatických udalostiach, ktoré boli už v dobe zápisu považované za čosi výnimočné. Napríklad farebné západy slnka, suché hmly po celý deň, slabý slnečný svit, nočné farebné halové javy a podobne. Až v kontexte s ďalšími informáciami bolo možné vyhodnotiť tieto javy ako dôsledok veľkých vulkanických erupcií. Po analýze týchto, povedzme, primárnych indícií k nim bolo možné priradiť následné mokré leto či sneživú a mrazivú zimu. Kronikárske sťažnosti na neúrody v nadväznosti na predchádzajúce klimatické efekty sú presvedčivým dôkazom toho, čo môže spôsobiť jedna veľká erupcia.

Mohli sopky aj za nejaké veľké dramatické civilizačné zlomy?

Asi najznámejší je prípad vulkánu Théra vo východnom Stredomorí. Približne okolo roku 1600 až 1580 pred naším letopočtom tu došlo ku kataklizmatickej erupcii, pri ktorej bol prakticky zničený celý ostrov, na ktorom malo svoju základňu krétsko-minojské vojenské loďstvo. Kréta ako centrum minojskej civilizácie bola významným partnerom napríklad Egypta, pre ktorý obstarávala námornú dopravu v celom Stredomorí. Achájskym Grékom, ktorí boli vo vazalskom postavení, prišla erupcia veľmi vhod. Okamžite po odznení jej následkov sa priamo na Kréte objavujú noví páni - Gréci a samotná minojská Kréta sa už nikdy nedopracovala k svojmu takmer dominantnému postaveniu.

Na vulkanickom Islande majú zrejme s erupciami svoje skúsenosti. Ktorá bola najničivejšia?

Určite výbuch vulkánu Laki v roku 1783. Táto mimoriadne prašná erupcia znamenala pohromu pre celý Island. Na následky hladomoru zomrela asi pätina obyvateľstva a stáda hospodárskych zvierat sa zmenšili až o 90 percent. Prachový závoj v atmosfére pôsobil asi šesť rokov a mal s veľkou pravdepodobnosťou na svedomí mimoriadne daždivé roky 1786 - 1788. Tie boli veľmi výraznou príčinou silných neúrod po celej Európe a hlavne vo Francúzsku, čo napokon viedlo až k Francúzskej revolúcii v roku 1789.

K revolúcii?

V roku 1788 vďaka daždivému počasiu nastala neúroda, ktorá mala za následok hladové nepokoje. Vysoká šľachta žila v prepychu, čo bolo v ostrom kontraste s biedou väčšiny obyvateľstva Francúzska. Netvrdím, že daždivé roky 1786 - 1788 boli jedinou príčinou revolúcie, ale hlad vyvolaný neúrodou bol určite príčinou hlavnou.

Myslíte si, že islandské vulkány by mohli byť nebezpečné pre svet?

Nebezpečné sú skôr pre Island a jeho obyvateľstvo. Samotné erupcie katastrofický dopad nemajú, ale množstvo prachových častíc, ktoré sa dostávajú do atmosféry, už nebezpečné pre klímu je.

Akým spôsobom nebezpečné?

Prachové častice sa dostávajú do vyšších vrstiev atmosféry a vďaka vzdušným prúdom v týchto výškach sa prach rozptyľuje nad značne veľkými plochami pevniny. Islandské sopky sú známe tým, že ich erupcie sú dosť prašné. Ich rozptýlenie potom zníži prienik slnečného žiarenia, čo má za následok pokles teplôt.

Kedy sa tak napríklad stalo?

Napríklad 6. júna 1912 vybuchla aljašská sopka Katmaj a sopečný prach sa dostal nad strednú Európu veľmi rýchlo. Už v septembri 1912 poklesla intenzita slnečného žiarenia až o 50 percent. Sekundárny vplyv predstavujú následné zvýšené zrážky. Prachové častice sú vo vyšších vrstvách atmosféry silne podchladené - panujú tu teploty až mínus 60 či 70 stupňov - čo vedie k tomu, že sa na nich začína zrážať atmosférická vlhkosť. Tým vznikajú intenzívne zrážky. Z prachových častíc vzniká aj letné krupobitie. Za horúcich dní sa nad zemou vytvárajú silné turbulentné prúdy, ktoré vynášajú pozemský prach do výšok desať kilometrov a viac. Vďaka podchladeniu sa na nich usadia skondenzované vodné pary a vytvára sa buď prudký lejak, alebo krupobitie. Stačí si urobiť malý pokus. Keď zachytíte behom krupobitia akúkoľvek krúpu, dajte ju na tanierik a nechajte roztopiť. Uvidíte, že v kvapke vody, ktorá vám zostane, bude malé zrnko prachu.

Odmietate myšlienku globálneho otepľovania. Prečo?

Pripúšťam, že ľudstvo pôsobí na svetovú klímu značnou silou, avšak termín ,globálne otepľovanie‘ je z fyzikálneho pohľadu nezmysel. Aby platila uvedená definícia, muselo by sa len a len otepľovať na celej planéte. Realita je však iná. Niekde sa otepľuje a inde, napríklad v oblasti patagónskych ľadovcov, ich napríklad pribúda. Preto je oveľa správnejší a výstižnejší názov ,globálna klimatická zmena‘. Pôvodný termín je skôr novinárskou skratkou. No nie som sám v tomto postoji k masívnemu mediálnemu tlaku.

Čo vás doviedlo k súčasnému pohľadu?

Tejto činnosti sa venujem už viac ako tridsať rokov a za ten čas som mal možnosť preštudovať v rámci možností klimatickú minulosť. Ukázalo sa, že klimatické oscilácie sú veľmi časté a rýchle. Napríklad 40. až 70. roky 16. storočia boli neuveriteľne teplé. Nebolo žiadnou výnimkou, že ovocné stromy kvitli v jednom roku dvakrát, alebo že v klimaticky vcelku nepriaznivom kraji, ako sú Čechy, sa pestovali melóny. Vtedy šlo naozaj o južné plody a nie o tie dnešné, ktoré majú za sebou dôkladnú šľachtiteľskú prípravu. Alebo iný príklad: približne od 20. rokov 16. storočia sa začínala žatva obilnín asi o dvadsať dní skôr než dnes. Tým chcem len demonštrovať skutočnosť, že klíma má vlastné cykly, ktoré sú úplne nezávislé a antropogénne vplyvy sú zanedbateľné.

Takže čo ľudstvo podľa vás čaká?

Viete, ešte pred rokom sa väčšina ,globalizátorov' smiala tomu, keď niekto tvrdil, že za stúpanie teplôt je posledných asi 80 rokov zodpovedné Slnko. Niekedy vo februári 2007 vyšiel článok z dielne IPCC (Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny) o tom, že nastávajúci 24. slnečný cyklus bude jeden z najväčších, ktoré moderná história zažije. Ani nie po pol roku sa tieto ,prognózy‘ spresnili tak, že sa už netvrdilo, že bude najväčší, ale len veľký. Paralelne v tej dobe publikoval ruský vedec Chabibullo Abdusamatov, riaditeľ Pulkovského observatória, svoju teóriu o tom, že Slnko sa nachádza v zostupnej fáze svojej dlhodobej aktivity, takže nás čaká skôr pokles slnečnej činnosti. Zožal však skôr posmešky zo strany obrancov otepľovania. Ale čo sa nestalo?

Čo?

Výpočty založené na dlhodobom sledovaní slnečnej aktivity naznačili, že nový slnečný jedenásťročný cyklus by mal naštartovať približne v januári 2008. Panel IPCC hlásal do sveta, že činnosť Slnka bude mimoriadna, že nastanú magnetické búrky, dôsledkom ktorých bude kolaps komunikačnej siete po celom svete. Prišiel koniec roku 2007 a slnečná aktivita postupne slabla. K profesorovi Abdusamatovi sa pripojil austrálsky astronóm David Archibald. Panel IPCC reagoval opatrne, že je možné predpokladať, že slnečná aktivita nebude taká vysoká, ako sa predpokladalo, ale že určitá pozornosť sa jej musí venovať. Prišiel január 2008 a Slnko bolo stále vo svojej ,nulovej‘ pozícii a takto zostalo až do februára 2010.

Prečo došlo k takému oneskoreniu?

To astronómovia dosiaľ nevysvetlili. Isté je len jedno: práce dnes už legendárneho Abdusamatova, Archibalda a britských astronómov priniesli pozitívny scenár, že nielen človek môže ovplyvniť klímu. Dnes je situácia iná. Ešte pred niekoľkými rokmi malá skupinka odporcov ,globálu‘ je už dostatočne početná, aby dala o sebe vedieť.

A aká je teda vaša klimatická perspektíva?

Nastávajúci 24. slnečný cyklus bude pravdepodobne ten najmenší, ktorý sa od čias inštrumentálneho pozorovania Slnka objaví. To bude mať za následok postupné vychladenie oceánov a atmosféry. Nepôjde však o nejaké závažné dramatické zmeny. Dôjde k poklesom globálnych teplôt približne o jeden až jeden a pol stupňa. Táto chladná fáza by mala trvať asi do roku 2030 až 2040. Potom by malo nastať isté oteplenie a na konci storočia opäť ochladenie. Ide o hypotetický model, no podložený veľmi dôkladnou analýzou slnečnej aktivity.

Takže podľa vás sú emisie kysličníka uhličitého do ovzdušia neškodné?

To netvrdím, ale ukazuje sa, že im pripisujú príliš veľkú dôležitosť. Približne pred desiatimi až dvadsiatimi rokmi bol stúpajúci trend obsahu CO2 v atmosfére dôvodom k panike, lebo bola v móde teória skleníkových plynov. Neskôr to bol freón. V súčasnosti je v pomyselnom svetle reflektorov kolísanie koncentrácie metánu. Ukazuje sa, že rovnako ako v prípade CO2 má tento plyn významný vplyv na kolísanie teplôt atmosféry. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 17 368
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava 10 179
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 7 513
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 393
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 766
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 632
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 982
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 722
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky 1 504
  10. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50% 1 448

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Čo plánuje Elon Musk na najbližších sedem rokov

Juhoafrický vynálezca má do roku 2024 veľkolepé plány.

Najlepší mobil na trhu (Vianoce 2017)

Samsung a Apple sa v boji o top mobil na trhu naťahujú s čínskymi značkami. Špičkové smartfóny začínajú od 600 eur.

Klonovaná Dolly sa nelíšila od svojich rovesníčok, ukazuje nová štúdia

Ovečka Dolly žila až do smrti v uzavretých priestoroch.

Hľadali inteligenciu a zistili, že mozog je ako sociálna sieť

Nemeckí vedci našli mozgové prepojenia, ktoré ovplyvňujú našu inteligenciu

Aj delfíny majú pytačky. Samci dávajú samičkám dary

Vedci sa domnievajú, že samci delfínov chcú takto ukázať svoje kvality.