Deň Zeme
Deň Zeme sa prvý raz konal 22. apríla 1970.
S nápadom zorganizovať podobnú akciu prišiel americký senátor Gaylord Nelson. Pôvodná myšlienka bola pripraviť akciu, počas ktorej by sa Američania mohli dozvedieť viac o životnom prostredí.
Do prvého Dňa Zeme sa zapojilo dvetisíc univerzít.
Odhaduje sa, že tento rok by sa do akcie mohlo zapojiť až jeden a pol miliardy ľudí.
BRATISLAVA. Logo vyhľadávača Google. Špeciálne dáždniky na zachytávanie vody, zelené hračky zo sóje, výlety do botanických a zoologických záhrad, zbieranie odpadkov, ale aj stíhačka na biopalivo.
To všetko sú spôsoby, akými si dnes chcel svet pripomenúť našu planétu: Deň Zeme totiž oslavoval svoje štyridsiate výročie.
No sviatok, ktorý sa kedysi začínal ako nekomerčná demonštrácia za právo žiť v zdravom svete a ktorý mal upozorňovať na environmentálnu svetovú krízu, sa rokmi zmenil na biznis. Nielenže sa ekológia stala náboženstvom, stala sa prostriedkom ako predávať niekedy úplne zbytočné produkty.
Prvý deň ZemeDvetisíc univerzít a dvadsať miliónov Američanov. Toľko ľudí sa v apríli v roku 1970 zúčastnilo na prvej akcie s názvom Deň Zeme.
Vo štvrtok už agentúry odhadovali, že do nejakej akcie pod týmto označením sa zapojí jeden a pol miliardy obyvateľov planéty. Mohli napríklad posielať listy prezidentovi Spojených štátov či dúfať, že politici sa tento rok konečne dohodnú na záväznom pláne v boji s klimatickými zmenami. Pôvodní aktivisti, ktorí za touto výročnou udalosťou stáli v minulosti, hovoria, že celý nápad dnes ukradli obchodníci a manažéri.
Zhrození idealisti„Tento smiešne perverzný marketing zvulgarizoval koncept toho, čo je skutočne zelené,“ povedal pre denník New York Times Denis Heyes, koordinátor prvého Dňa Zeme pred štyrmi desaťročiami. „Je to tragické.“
Pozrite si najkrajšie zábery na našu planétu. Vďaka NASA.
Zmenil sa však aj svet. Spontánne aktivity máločo zmenia. Dnes už nie je možné, aby ochranári či mimovládne organizácie fungovali bez peňazí veľkých firiem a spoločností. Nie, ak chcú urobiť niečo, čo by mohlo mať celosvetové dôsledky. Musia tak pristúpiť na hru, keď si spoločnosti kupujú svoje „zelené“ svedomie.
Bio či nebio?Výsledky podobných spoluprác sú rôzne. New York napríklad hovorí o menšom množstve odpadu aj vďaka zariadeniam, ktoré efektívnejšie recyklujú odpad. Problémom však je, že ich pomáha vyvíjať spoločnosť, čo sama produkuje plechovky so sladkými nealko nápojmi.
Ďalšie organizácie vrátane Greenpeace zasa rozprávajú o „potrebe protipólu k priemyslu založenom na fosílnych palivách“. A americké námorníctvo sa chváli zelenou stíhačkou F/A-18, ktorá mala vo štvrtok prekonať rýchlosť zvuku a letieť pritom na biopalivo.
Paradoxne, len nedávno sa objavila správa určená pre Európsku komisiu, ktorá tvrdí, že práve biopalivá môžu vytvoriť až štyrikrát viac skleníkových plynov ako nafta či benzín.
Problémom sú nepriame emisie najmä pri pestovaní sójových bôbov či pri výrube rozsiahlych lesných plôch, ktoré chcú zmeniť na poľnohospodársku pôdu.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
