Dánsky hvezdár Tycho Brahe vymyslel v 16. storočí na skúmanie nočnej oblohy niekoľko pozoruhodne presných prístrojov. Priblížiť hviezdy k Zemi však nedokázal a jeho najlepším nástrojom zostávali oči.Jeho odporcovia tvrdili, že ide iba o optický klam, lebo ďalekohľad nie je schopný zachytiť realitu. Nemohli však zabrániť tomu, aby Galileiho pozorovania podkopali vtedajší názor o nehybnej Zemi, ktorá je stredom vesmíru.Ďalším astronómom, ktorý zmenil náš pohľad na kozmos, bol Američan Edwin Hubble. Ten v roku 1929 vyrátal, ako rýchlo sa od seba vzďaľujú galaxie. Potvrdil tak, že vesmír musel mať počiatok; dnes mu vďaka Fredovi Hoylovi hovoríme Big Bang, Veľký tresk.
Prvý sa pozrel do zväčšeného vesmíru Galileo Galilei. Vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom našiel štyri Jupiterove mesiace a zistil, že Zem nie je jediná, okolo ktorej sa čosi krúti.
Huublov teleskop zmenil astronómiu. Prečítajte si, ako.
Prvý ďalekohľad na obežnej dráhe Zeme preto sotva mohol dostať lepší názov než Hubblov.
Astronómovia pomocou neho pátrajú po nových galaxiách a hmlovinách, kvazaroch, pulzaroch a vzdialených planétach, zomierajúcich či rodiacich sa hviezdach, po exotickej tmavej hmote alebo Hawkingových čiernych dierach.
Ešte nikdy nebol vesmír tak blízko a ešte nikdy sme ho nevideli tak intímne, ako nám ho teraz ponúka, doslova ako na tanieri, neúnavný „hablák“.
