BRATISLAVA. Chceme sa lepšie pozrieť do kozmu a zistiť, ako funguje? Mali by sme tam vyslať ďalekohľad, ktorý odstráni rušivý vplyv atmosféry.
O kozmickom ďalekohľade uvažovali viacerí, napríklad Nemec Herman Oberth už začiatkom 20. storočia. Lenže až Američan Lyman Spitzer prišiel v roku 1948 s perfektne rozpracovanou myšlienkou.
Čakalo sa na raketoplány
Na Spitzerov projekt nadviazala o dvadsať rokov americká vesmírna agentúra NASA. Pripravila tiež koncepciu vývoja raketoplánov, ktoré dokážu vyniesť ďalekohľad na orbitu.
Po mnohých odkladoch (chýbajúce peniaze, technické problémy, havária raketoplánu Challenger v roku 1986) sa historická vesmírna misia predsa len uskutočnila.
Posádka Discovery „vyklopila“ v apríli 1990 Hubblov teleskop (HST) s použitím robotickej ruky z raketoplánu asi 600 kilometrov nad Zemou.
Namiesto veľkého triumfu však nastalo všeobecné sklamanie. Výrobca spravil na hlavnom 2,4-metrovom zrkadle chybu a ďalekohľad nedokázal zaostriť. „Chyba za 1,5 miliardy dolárov,“ písali noviny.
Predvianočná oprava
Na opravu priamo na orbite sa podujala posádka raketoplánu Endeavour v decembri 1993. Perfektne zvládnutá predvianočná návšteva pri HST navrátila NASA prestíž, ďalekohľadu presnú optiku a astronómovia dostali pod stromček najkrajší darček, aký si mohli predstaviť.
Aby sa doň zmestili korekčné zrkadlá, museli astronauti odstrániť vysokorýchlostný fotometer; v takej zložitej situácii to bola iba minimálna cena.
Na tlačovej konferencii 13. januára 1994 dostali novinári súbor kvalitných fotografií galaxií a hmlovín. Svedčili o tom, že okolo Zeme krúži najdokonalejší prístroj na výskum vesmíru, aký človek vyrobil.
Posledná servisná misia raketoplánu k HST sa uskutočnila pred necelým rokom. Odvtedy odvádza ešte lepšiu prácu.
Vesmír je iný
Medzičasom teleskop viackrát prekvapil astronómov a prekopal ich teórie. Ešte pred dvadsiatimi rokmi si totiž mysleli, že rozpínanie vesmíru sa spomaľuje. Vraj je v kozme dosť hmoty a teda v istom zmysle aj gravitácie, ktorá mu umožňuje správať sa podľa teoretických modelov.
Pozorovanie vzdialených supernov však ukázalo opak: tieto explodujúce hviezdy boli ďalej, ako mali byť.
Astronómovia tomu najskôr neverili. Vtedy prišlo na Hubblov vesmírny ďalekohľad. Dokázal, že hypotézy o zrýchľujúcom sa rozpínaní vesmíru sú pravdivé. A že kdesi tam medzi hviezdami jestvuje čosi ako tmavá energia, ktorá toto zrýchľovanie zapríčiňuje.
Vo veľkej diaľke však ďalekohľad nehľadal iba supernovy. Vedci si vybrali malé kúsky oblohy a hľadeli do tejto kozmickej hĺbky sústredene ako nikdy predtým.
Teleskop im poskytol pohľad až za hranice bežnej predstavivosti a ukázal, že aj vesmír vzdialený miliardy svetelných rokov je plný galaxií, špirálových aj eliptických, väčších aj menších, v rôznych farbách a tvaroch. A že zrejme ukrývajú milióny a miliardy hviezd s planétami a ich mesiacmi.
Ďalekohľad hľadal aj planéty pri iných hviezdach. V roku 2008 prvýkrát v histórii „uvidel“ inú planétu. Dovtedy prítomnosť exoplanét pozorovali len nepriamo.
Hubble pri hviezde Fomalhaut objavil obra vo viditeľnom spektre. Objekt trikrát hmotnejší ako Jupiter krúži v disku vesmírneho materiálu ďaleko od svojej hviezdy.
Hľadá sa Zem. Druhá
Dnes sa do kozmu pozerá viacero vesmírnych teleskopov. A pribúdajú ďalšie.
BRATISLAVA. Ešte štyri roky. Toľko času dáva NASA jednému z najúspešnejších projektov. Hubblov vesmírny ďalekohľad tak bude ďalšie mesiace prekvapovať úchvatnými zábermi z kozmu.
Už teraz si však vedci kladú otázku: čo ďalej? Kto úspešný projekt nahradí? A potrebuje náhradu? Veď Hubblov ďalekohľad už nie je vo vesmíre sám a okrem neho skúma oblohu viacero vesmírnych nástrojov.
Nástupca to bude mať ťažké
Hubblov vesmírny ďalekohľad je jedným zo štyroch teleskopov, ktoré tvorili program Veľkých observatórií amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír.
Mali pokrývať celé spektrum elektromagnetického žiarenia, teda vidieť vesmír tak, ako to ľudia vlastným zrakom nedokážu. Program bol napokon úspešný, aj keď nie všetky štyri objekty dodnes fungujú.
Okrem Hubblovho ďalekohľadu vo vesmíre poletuje ešte röntgenová Chandra a Spitzerov infračervený ďalekohľad.
Jedna misia však stroskotala. Projekt GRO (Gamma Ray Observatory) sa NASA rozhodla ukončiť. Problémom bolo, že zlyhal gyroskop, zariadenie na udržiavanie rovnováhy. Gama observatórium tak v júni v roku 2000 zhorelo v atmosfére, niektoré zvyšky dopadli do Tichého oceánu.
V súčasnosti sa rozpráva o Hubblovom nástupcovi. Príbeh ďalekohľadu sa mal pritom skončiť pred pár rokmi, no NASA sa rozhodla misiu predĺžiť.
Aby nový teleskop prekonal predchodcu, musí Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objaviť niečo dôležité. Ambície má; napríklad hľadať najstaršie hviezdy aj ďalšie stopy po vzniku vesmíru krátko po Veľkom tresku. Kým Hubble vedel pracovať vo viacerých oblastiach žiarenia, nový prístroj bude využívať infračervené žiarenie. Práve to mu umožní hľadieť ďaleko, až k počiatkom univerza.
Život v kozme
Vesmírne teleskopy sú iba nástrojom. Rovnako ako ich pozemskí príbuzní, ktorí v posledných rokoch zmenili pohľad na miesto človeka v kozme.
Hľadajú nové planéty pri cudzích hviezdach a objav druhej „Zeme“ sa stáva otázkou času. Kozmické sondy nás pritom naučili, že len v našej slnečnej sústave je voda - dokonca možno tečúca - celkom bežná.
Aj to bude úlohou novej generácie teleskopov. Objaviť miesta, na ktorých sú podmienky vhodné pre život. A ktovie, možno ten život raz nájsť.
Tomáš Prokopčák
Edwin Hubble opravil Einsteina
Hubble sa považuje za najvýznamnejšieho amerického astronóma 20. storočia.
Hubblov ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. FOTO – NASA
BRATISLAVA. Edwin Powell Hubble sa narodil 20. novembra 1889 v Marshfielde v štáte Missouri. Bol veľmi všestranný. Vyštudoval matematiku, fyziku a filozofiu na Chicagskej univerzite, kde získal povesť vynikajúceho boxera a atléta.
Po získaní titulu bakalára v roku 1910 odišiel do Oxfordu a pokračoval tam v štúdiu práv, neskôr si ako hlavný predmet zvolil španielčinu.
Stále ho však lákala astronómia. Nakoniec sa preto rozhodol, že radšej bude treťotriednym astronómom ako prvotriednym právnikom.
V roku 1919 prišiel na observatórium na Mount Wilson blízko Pasadeny v Kalifornii, kde pracoval až do konca života, najskôr s unikátnym Hookerovým ďalekohľadom s priemerom 2,5 metra, ktorý bol dlho najväčší na svete.
Hubble po mnohoročných pozorovaniach zistil, že naša Galaxia nie je vo vesmíre jediná. Vtedy to bol prevratný objav, o ktorom sa dlho diskutovalo.
Rovnako revolučným bol objav astronóma Vesta Sliphera z roku 1927, že galaxie sa od nás vzďaľujú. Hubble v spolupráci s asistentom M. Humasonom dokázali, že čím je pozorovaná galaxia ďalej, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľuje (Hubblov zákon). Zmeral aj rýchlosť tohto vzďaľovania (Hubblova konštanta); dnes má hodnotu 70 kilometrov za sekundu na megaparsek.
Keď navštívil Pasadenu v roku 1931 Albert Einstein, označil Hubblovu prácu na prekrásnu a verejne označil svoje predchádzajúce presvedčenie o statickom vesmíre za chybné.
Hubblove pozorovania prvý raz výrazne podporili štandardný kozmologický model expandujúceho vesmíru, ktorého počiatkom bol Veľký tresk.
Astronóma pochovali v roku 1953 na jeho žiadosť bez obradu na neznámom mieste. Jeho meno nesie kráter na Mesiaci aj planétka 2069.
Michal Ač
