COLUMBUS. Na Antarktickom polostrove urobili dosiaľ najhlbší vrt do ľadového masívu. Vzorky poskytnú odpovede na viaceré otázky o vývoji klímy v závere poslednej doby ľadovej, dôležité aj pre pochopenie dneška. Oznámila to vedúca expedície Ellen Mosleyová-Thompsonová z Ohijskej štátnej univerzity v Columbuse s kolegami.
Všetko sa kazilo
Vedci uspeli napriek aj na Antarktídu ťažkým podmienkam. "Bola to pekelná sezóna v teréne, všetko, čo sa mohlo vyvinúť zle, sa aj vyvinulo zle, a takmer všetko, čo sa mohlo pokaziť, sa aj pokazilo," komentovala Thompsonová priebeh udalostí.
Prišlo zlé počasie so snehovými búrkami, vrtáky dvakrát uviazli v ľade, vyskytli sa poruchy na motore i prevodovkách vrtnej súpravy napokon z troch súčiastok museli zostaviť jednu.
Vedci vyrazili začiatkom minuloročnej zimy (v Antarktíde sú však ročné obdobia voči našim naopak) na Bruceovu plošinu. Ide o ľadové pole, ktoré lemuje úzky horský reťazec na Antarktickom polostrove, najsevernejšom výbežku najjužnejšieho kontinentu.
Vŕtať začali presne na Silvestra 2009. Už po dvoch dňoch boli v hĺbke 140 metrov, no vrták uviazol. Nechali ho tak a začali vŕtať inde tentoraz sa dostali do hĺbky 383 metrov, no 21. januára 2010 im opäť uviazol vrták v ľade. Podarilo sa im ho však uvoľniť a 28. januára dospeli na skalné podložie v hĺbke 445,6 metra, dosiaľ najväčšej, akú sa podarilo dosiahnuť na Antarktickom polostrove.
Inde v Antarktíde, na Východoantarktickom ľadovom štíte, vrty prenikli podstatne hlbšie, no údaje z Antarktického polostrova sú zvlášť zaujímavé vzhľadom na väčšiu citlivosť tamojšej klímy voči zmenám vonkajších faktorov.
Napokon sa im podarilo zachrániť aj vzorky z prvého uviaznutého vrtu. Ľadové stĺpce z oboch popílili na až jednometrové kusy, ktoré starostlivo zabalili a uložili v sklade britskej polárnej stanice Rothera na západe Antarktického polostrova. Odtiaľ poputujú americkou výskumnou loďou Nathaniel B. Palmer na západné pobrežie USA a chladiarenským kamiónom do laboratórií Ohijskej štátnej univerzity, kam by mali doraziť niekedy v polovici leta.
Prejav globálneho otepľovania?
Z pomerov izotopov kyslíka určia vedci teplotu v tom-ktorom ročnom období a dobovú klímu priblíži aj chemická analýza prachu a sopečného popola v ľade. Vrty na Bruceovej plošine prebehli v rámci širšieho programu
výskumu Larsenovho ľadového šelfu, ktorého cieľom je odhaliť nielen klimatickú minulosť tejto časti Antarktídy, ale aj bezprostredné príčiny rozpadu viacerých úsekov Larsenovho šelfu v roku 2002.
Mnohí vedci tento rozpad považujú za výrazný prejav súčasného globálneho otepľovania.
Dosiaľ najhlbší vrt do ľadu na Antarktickom polostrove uskutočnili v roku 2007 pracovníci Britského antarktického prieskumu dosiahli hĺbku 363 metrov. Ellen Mosleyová-Thompsonová je presvedčená, že ľad z dolnej časti ich hlbšieho vrtu bol uložený v závere poslednej ľadovej doby.
Dúfa, že porovnaním jeho vlastností s vlastnosťami vyššie uloženého ľadu sa jej tímu podarí poodhaliť faktory v pozadí výstupu klímy z ľadovej doby.
Zdroj: Komuniké Ohio State University z 12. 4. 2010.
