Prvý držal v rukách mozog s číslom 33 Thomas Harvey, patológ princetonskej univerzitnej kliniky. Nenašiel na ňom nič zvláštne.
Až na to, že patril Albertovi Einsteinovi.
Neskôr ho mali s celým telom spáliť a popol rozprášiť. Starý pán si neželal, aby k jeho hrobu chodili zástupy.
Harvey neodolal. Mozog číslo 33 už na miesto nevrátil. Rozrezal ho na dvesto kúskov a naložil ich do liehu.
Potom sivé kúsky dlhé roky opatroval, bral si ich aj na cesty. Po štyridsiatich rokoch ich vrátil univerzite.
„Poriadne si ho prezrite, už ho neuvidíte,“ poradil divákom filmu Einsteinov mozog moderátor, ktorý bol pri tom, keď Harvey svoj poklad odovzdával majiteľovi.
Nech to zoberieme z akejkoľvek stránky, toto bol jeden z najprínosnejších zločinov 20. storočia.
Z Harveya sa síce stal zlodej a neskôr čiastočne aj preto stratil zamestnanie, no zachránil mozog, ktorý desiatky rokov udivoval svet.
Tým, že preformuloval základné pojmy, s ktorými fyzika pracuje stovky rokov, a našiel medzi nimi nové súvislosti.
Tým, že priťahoval myšlienky (a ženy) ako magnet železné piliny.
Tým, že necúvol pred silou nacistickej moci, a keď už bol v USA, vytrvalo poskytoval podporu stovkám utečencov, ako bol on sám.
A napokon aj tým, že zaujal mnoho podobne výkonných mozgov dvoch azda najzdatnejších tajných služieb sveta: nacistického gestapa (aj keď iba nakrátko) a Hooverovho FBI.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
