BRATISLAVA. V lete 1939 priviezol Leo Szilard Einsteinovi, ktorý bol vo svojom letnom sídle na Long Islande, list pre Franklina Roosevelta.
Šoféra Szilardovi nerobil nik iný ako Edward Teller, tiež maďarský emigrant a neskorší otec americkej vodíkovej bomby.
Szilard mal povesť energického a najmä veľmi predvídavého muža. Bol autorom myšlienky reťazovej reakcie, ktorá sa pri konštrukcii atómovej bomby skutočne uplatnila.
List, s ktorým za Einsteinom Szilard s Tellerom prišli, upozorňoval prezidenta na možnosť vyrobiť strašnú zbraň s použitím uránu. Zrejme o tom uvažujú aj Nemci, lebo zastavili predaj československého uránu.
Einstein list najskôr skrátil, no potom podpísal pôvodnú verziu. K Rooseveltovi sa dostala až začiatkom októbra, potom, čo Nemecko napadlo Poľsko.
Roosevelt dal síce pokyn založiť Uránový výbor, no na jeho činnosť vyčlenil iba viac-menej symbolickú sumu šesťtisíc dolárov.
Rozhodnutie o projekte Manhattan, ktorý stál vyše dvoch miliárd dolárov a v rámci ktorého vznikla v mestečku Los Alamos prvá atómová zbraň, padlo až 6. decembra 1941, deň pred japonským náletom na Pearl Harbor.
Einstein je nemecký boľševik, v teóriách ktorého nie je nič, čo by sa dalo pochopiť.
Národný vlastenecký výbor
Nie je isté, aký vplyv na začatie vývoja atómovej zbrane mohol mať Einsteinov list z roku 1939. Isté však je, že v Los Alamos sa stretli najlepšie fyzikálne hlavy, napríklad Enrico Fermi, Richard Feynman, Hans Bethe alebo Edward Teller. Riadenie projektu bolo v rukách J. Roberta Oppenheimera.
Einsteina nepozvali, lebo „s ohľadom na jeho radikálne zmýšľanie“ FBI „neodporučil zapojiť dr. Einsteina do záležitostí tajnej povahy“.
Iróniou však je, že jedným z dôvodov na toto konštatovanie bol pamflet amerického Ženského vlasteneckého združenia, ktoré v roku 1932 chcelo prekaziť príchod známeho fyzika do USA.
Vlastenky zjavne nemali radi muža, ktorého väčšina žien síce obdivovala, no niektorým zničil život. Dokladom sú obe manželstvá, ktoré Einstein označil zo svojej strany za zbabrané.
Ťažko obísť aj jeho rozsiahle mimomanželské vzťahy, ktoré zahŕňali aj agentku sovietskej tajnej služby Margaritu Konenkovovú.
Americký Národný vlastenecký výbor sa o Einsteinovi vyjadril ako o nemeckom boľševikovi, práce ktorého nemajú nijakú hodnotu. „Nik im nerozumie preto, že v nich naozaj nie je nič, čo by sa dalo pochopiť,“ vyhlásil výbor.
Pre armádu však predsa len nakoniec pracoval: vyvíjal torpéda za denný plat 25 dolárov.
V Los Alamos sa dopracovali k atómovej bombe aj bez podozrivého Einsteina. V záverečnej etape, keď už bolo jasné, že Nemecko bombu nemá, mnohí vedci trvali na tom, aby sa nepoužila proti civilným cieľom, no už bolo neskoro.
Keď sa Einstein dozvedel, že 6. augusta 1945 vybuchla nad Hirošimou atómová bomba, vraj si iba povzdychol.
Tušil, že odteraz budú fyzici spájaní s vojnou a že vypuknú nové atómové preteky.
Aby zbrojenie zastavil, naivne navrhol niečo na spôsob svetovlády USA a ZSSR.
Tým sa stal tento neprakticky rozmýšľajúci profesor pre mocných povojnovej Ameriky ešte podozrivejším.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
