SME

Metro 2033 - záchrana v moskovskom metre

Hry vytvárané od východu od nás majú množstvo špecifických znakov. Jedno z nich o pesimistickom zmýšľaní o nepríjemnej budúcnosti sa do virtuálnej zábavy pretavilo v podobe často používaného apokalyptického prostredia.

Hry vytvárané na východ od nás majú množstvo špecifických znakov. Jedno z nich o pesimistickom zmýšľaní o nepríjemnej budúcnosti sa do virtuálnej zábavy pretavilo v podobe často používaného apokalyptického prostredia. Samozrejme, málokedy je budúcnosť v hrách ružová, avšak najčiernejšie myšlienky atómovej katastrofy kvitnú v ruských, respektíve v ukrajinských hlavách. Vývojári z GSC Gameworld to dokázali Stalkerom, ktorý sa dokonca po pôrodných problémoch pôvodných Tieňov Černobyľu dočkal i dvoch samostatne spustiteľných prídavkov. Málokto však vie, že v časoch, kedy sme Stalkera prirovnávali k ukrajinskému Duke Nukem Forever, došlo k nenápadnému presunu niekoľkých tvorcov, ktorí sa rozhodli založiť vlastné štúdio: 4A Games.

Po rokoch poctivého vývoja je príjemným prekvapením sledovať skutočne s láskou pripravovanú strieľačku z vlastného pohľadu. Vezmite už spomínaného Stalkera, pridajte trochu Falloutu, avšak stále zostaneme v žánri first-person shooterov, pričom nemusíme zbytočne všetko naťahovať, ponecháme sa unášať prúdom vývojárskych myšlienok v lineárnej hrateľnosti bez možné odbočenia či otvoreného sveta. Taký ukrajinský Half-Life v riadne depresívnom štýle. Slovanský survival horor! Lákavá cesta peklom nielen v podzemí sa neodmieta.


Všetky screenshoty z hrania hry nájdete v galérii

Tentoraz sa vžijeme do kože mladého chlapca Arťoma, avšak je to tak trochu iný hrdina a možno sa budete sami seba pýtať, či nebolo lepšie, keby to už mal konečne za sebou. Arťom sa narodil len pár dní pred katastrofou, ktorá definitívne zhodila ľudí z pozície najsilnejších tvorov ovládajúcich planétu Zem. Je tomu dvadsať rokov, čo sa na zemskom povrchu rozpútala vojna. Posledná, atómová. Všetky metropoly sú definitívne mŕtve, trosky budov pripomínajú kosti zdochnutého zvieraťa, na ktorých si pochutnal nielen čas, ale i parazit. A tým sú v Metre 2033 zvery – zmutované tvory sa dokázali prispôsobiť nehostinným podmienkam a sú to práve oni, kto určuje pravidlá. Neustále atakujúci preživších v podzemí moskovského metra tak dávajú jasné posolstvo ľuďom – stali sa potravou, lovenou zverou, ktorá svojmu osudu neunikne. Navyše si rozsudok nad vlastným osudom podpísali ľudia sami vojnou – a Pandorina skrinka, ktorú otvorili, im vmietla do tváre zmutovanú háveď. Tá sa postará o mizivé zvyšky civilizácie. Niekoľko tisícok ubolených duší sa snaží brániť, avšak márnu snahu oslabuje ľudská hlúposť vo vnútri sveta v podzemí.

Rozsiahle bludisko moskovského metra ukrýva vo svojich staniciach, bunkroch a tuneloch niekoľko frakcií, ktoré si idú navzájom po krku. Sovietski partizáni s večne komunistickými myšlienkami aktívne bojujú na fronte proti nacistom, všetkých nenápadne oslabujú banditi roztrúsení po všetkých kútoch. Až sa zdá, že ľudia sa vlastne dokážu pozabíjať sami medzi sebou, nepotrebujú zmutovanú pomocnú ruku. Arťom zo stanice VÚNCH ešte nevystrčil nos, no tentoraz sa stane dôležitým poslom. Musí do centra všetkého diania, Polisu, odniesť správu o vlnách nepriateľov, ktoré útočia na okrajové stanice. Ak chce Arťom zachrániť svoj svet, ktorý mu bol domovom, musí sa vybrať na náročnú cestu. Nebude to tak jednoduché, to je každému hneď zrejmé. Putovanie zavedie Arťoma nielen do podzemných ubikácií, táborov, na vojnovú frontu či iných zákutí, ale po prvýkrát v živote uvidí i zvyšok sveta. Vlastne to, čo z neho ostalo.

Môže si len predstavovať, aký krásny vlastne mohol byť a čo všetko ponúkal. Akonáhle vstúpite do exteriérov, nielenže vám stiahne srdce pri pohľade na zdevastované prostredie, ale si musíte nasadiť plynovú masku, inak sa behom pár sekúnd udusíte. Dýchateľná atmosféra alebo slnečné lúče prenikajúce cez husté oblaky prachu sú minulosťou. Všade naokolo vás vidíte hrdzavejúce vraky vozidiel, zem a budovy pokrýva popol a sneh. Treskúca zima však rozhodne neodela svet do romantickej bielej farby. Tieto krátke dobrodružstvá na povrchu beriete ako smutné výlety – viac času strávite v podzemí, ide len akési prestupné stanice medzi jednotlivými lokáciami, do ktorých by ste sa inak nedostali. Ak sa budete prechádzať po mŕtvej knižnici (kde mimochodom natrafíte na Piknik pri Ceste, jeden z mnohých popkultúrnych odkazov v hre), začnete doslova snívať nad príbehmi, ktoré svet pred apokalypsou mohol mať a nad posolstvom, ktoré na stránkach kníh pomaly vymiera spoločne s ľudstvom.

Metro 2033 je akčná hra z vlastného pohľadu s lineárnym priebehom. Príbeh vytvorenými autormi z 4A Games pochádza pôvodne z pera spisovateľa Dmitrya Glukhovskeho. Východná a značne pochmúrna atmosféra sa skrátka nezaprie. Len tak mimochodom, hra o niekoľko dní vychádza dodatočne u nás i v knižnom vydaní. Pomohla tomu práve hra, pričom sám Glukhovsky už napísal i pokračovanie, takže možno nás prekvapí i ďalšie virtuálne dobrodružstvo. Venujme sa ale najprv tomu prvému. Metro 2033 vsádza predovšetkým na atmosféru. Temnú, depresívnu, strašidelnú. Hrou sa dá samozrejme prestrieľať, avšak bez vnímania diania okolo seba, bez pohltenia zdevastovaným svetom, je Metro 2033 len priemernou hrou. Ono sa to neskôr ani nedá, vývojári nenápadne postrčia hráča do pozície poctivého vnímania a nasávania atmosféry každého miestečka. Užívate si nový svet podobne ako Arťom, ktorý nevystrčil päty zo svojho domova.

Už typicky minimalistické uvedenie do deja vôbec nevadí, svoje dokonca aj spraví pár viet pred každou zo siedmych veľkých kapitol. Uvedie vás to do deja, zistíte, že hrdina si možno pripadá skôr ako posol smrti kvôli úmrtiam v jeho blízkosti, avšak nevzdáva sa. Trápia ho vlastné myšlienky a taktiež duchovia v hlave, akýsi Temní. Povráva sa taktiež, že zosnulí z podzemia nikdy neodišli a ostávajú brániť svoje pozície. Pred všetkými. I ľuďmi. Alebo sú to len preludy? Anomálie ale uvidíte na vlastné oči. Hra vás dostane do stavu maximálneho sústredenia, v ktorom vnímate všetko okolo seba citlivejšie, kadejaký lomoz vám pomaly privodí infarkt. Keď si po prvýkrát nasadíte plynovú masku a vykročíte do neznáma, okamžite zastanete a nebudete chcieť spraviť ani jeden, jediný krok smerom vpred. Všetky zvuky okolo vás sa náležite stlmia a výrazne počujete len svoje dýchanie. Následne si uvedomíte, že i vy pred obrazovkou dýchate nahlas a prerývane. Vy ten ďalší krok spravíte a viete, že ak niečo na vás vyskočí, ak začujete ten pekelný rev, nestane sa nič dobré. A tá potvorka už na vás striehne za rohom, ironicky sa škerí a teší sa na to, ako podskočíte na stoličke vykríknete pred obrazovkou od prekvapenia a strachu.

Atmosféra všetkého okolo vás funguje na základe citlivo a precízne vymodelovaného prostredia. Pri návšteve ľudských obydlí cítite beznádej a utrpenie, v tuneloch sa bojíte, doslova prežívate v temných kútoch, často radšej vypnete baterku, aby vás nik nezbadal. Pevné základy však nezabránia niektorým nepríjemnostiam, ktoré sú postavené práve na pevne danej ceste. Neraz sa totiž stane, že vývojármi vytvorená cesta je tá jediná správna a odhaliť ju nemusí byť až tak jednoduché. Celá hrateľnosť sa začne kúskovať, vyvedie vás to z tempa. Taktiež niektoré strety s obrovskými presilami vojakov pre vás nemusia dopadnúť dobre a nevyhnete sa mnohonásobnému opakovaniu. To je však i vďaka ďalšiemu „východnému“ charakteru akčných hier: účinnosť zbraní, ich rozptyl a výdrž nepriateľov je nastavená o priečku vyššie. Náročnejšie hranie nemusí zakaždým frustrovať, skutočné nepríjemné situácie sa v hre vyskytnú dva, trikrát, v ostatných prípadoch sa budete o to viac sústrediť, začnete dávať pozor na pasce, pracovať potichu. Pri masových nájazdoch však nebudete vedieť, kde vám hlava stojí a rozhodne si nebudete pochvaľovať boj na krátku vzdialenosť, ktorý je príliš neprehľadný.

Vyšúchaný svet okolo vás je potvrdzovaný zbrojným arzenálom. Nie je síce extrémne bohatý, no niekoľko druhov pušiek, brokovníc, pištolí stačí. Všetky sú už za svojim zenitom, často sa budete diviť tomu, že daná vec vôbec funguje. Munícia stane vašim pokladom, pretože na rozdávanie jej mnoho nemáte a taktiež funguje aj ako platidlo, takže si ju treba vážiť, počítať každý náboj a často radšej zvoliť náročnejšie riešenie v snahe ušetriť. Ono sa vám to zíde, na to môžete vziať jed. Obchodníci v ľudských obydliach lacní rozhodne nie sú, avšak taký je už život v podzemí, všetci sa snažia prežiť. Nečakajte však žiadne RPG prvky, prípadne možnosť rozhovorov s bežnými civilistami. Je to trochu škoda, niektoré životné príbehy rozprávané mimo základnú zápletku by dodali hre ešte viac atmosféry.

Grafické spracovanie využívajúce DirectX 11 je vďaka podpore Nvidie a PhysX na vysokej úrovni, pričom to rozhodne neznamená, že by majitelia Ati grafických kariet prišli skrátka, či dokonca tí, ktoré grafickú kartu s DX11 podporou nemali, dostali iba surovú grafiku. Metro 2033 beží na 4A engine, avšak jeho základy badať v Xray, na ktorom vývojári taktiež pracovali, avšak ešte pod GSC Gameworld. Viete teda, čo približne vás môže čakať. Dôraz je v hre kladený na dynamické tienie, detailne vymodelované postavy s reálne vyzerajúcimi tvárami či inými textúrami. Práve hra svetla a tieňov pomáha atmosfére, avšak technické spracovanie nie nutnou podmienkou k pohlteniu, keďže mutanti útočia na krátku vzdialenosť a prekvapia vás málokedy, lebo dávajú o sebe vedieť škrekom a inými pazvukmi. Kochať sa môžete, vizuálna príťažlivosť je však tvorená predovšetkým samotným dizajnom. Hardvérové nároky sú na dnešnú dobu primerané a pri nastavení minimálnych detailov si zahrajú aj hráči so slabšími zostavami, no vedzte, že ak je hra optimalizovaná pre dvojjadrové procesory, asi budú nutnosťou. Lenže poznáte to: stačí raz sledovať ako nádherne vyzerá prostredie osvetľované baterkou a nebudete sa ho vedieť nabažiť.

Užívať si budete taktiež audio. Hudbu ale v hre príliš nehľadajte, občas znejúce melódie z rádia či na stanici hrajúci stalkeri – teda pardon – preživší, sú skôr výnimkou. Skladby vám však počas hrania chýbať nebudú, doslova sa budete modliť za ticho. To totiž v Metro 2033 doslova hučí. Zvuky vašich krokov a spomínané dýchanie v maske (ktorá sa navyše začne rosiť, pri atakoch nepriateľov praskať a potom ak urýchlene nenájdete novú, je po vás) začnete milovať. V momente, kedy začujete čosi iné než vlastný dych – rev nepriateľa, narazenie do prázdnej plechovky zavesenej na špagáte (tzv. alarm banditov), ľudské hlasy, buchot či iný lomoz – viete, že nie ste sami. V tuneloch, kde neustále čosi hučí v pozadí a zhrdzavené rúry „dýchajú“, si nebudete istí ničím. Ohlušujúci a v tuneloch nepríjemne ozývajúci sa rachot streľby vás vždy vystraší. Vynikajúcou voľbou je možnosť separátneho výberu dabingu a titulkov. Keďže hru u nás distribuuje CD Projekt, česká lokalizácia je samozrejmosťou, postačiť vám musia titulky. Nie je to na škodu, angličtinu v hre nájdete, dokonca s príjemným ruským prízvukom, avšak pokojne ju môžete hodiť za hlavu. Zvoliť si môžete i ruský dabing, ktorý je jednoducho skvelý. Nadabované postavy navyše nepôsobia umelo, intonujú a dialógy sú vynikajúco napísané, dokonca sa i zasmejete!

Niekomu môže chýbať multiplayer, ale Metro 2033 je vyslovene hrou o užívaní si, podobne ako bol na tom prvý Bioshock. O náročnosti už reč bola. Hoci je Metro 2033 akčnou hrou, typickou koridorovou strieľačkou, ono je práve akčná stránka tak trochu sekundárnou. Samozrejme, strieľate a strieľať musíte, avšak paradoxne vás bude viac baviť odhaľovanie tajomstva celého sveta. Vojaci vydržia toho možno až príliš, niekedy im nestačí ani rana presne medzi oči zo vzdialenosti pol metra. Mutanti sa pohybujú extrémne rýchlo, skáču – a najradšej za váš chrbát – útočia vo svorke, prípadne sú až príliš silní. Alebo Arťom slabý. Jednoducho vám hra hádže menšie polienka pod nohy a zvyk zo „západných hier“, kedy proste vezmete flintu do rúk a kosíte to hlava-nehlava, tu nevyužijete. Respektíve ho vyskúšate a behom niekoľkých sekúnd skončíte vo virtuálnom nebíčku. Niekedy sa dokonca pristihnete pri tom, že dlhé minúty vyčkávate, skúmate, obzeráte sa, vyhodnocujete situáciu. Zomrieť sa dá veľmi ľahko, prežiť je už náročnejšie. Niekedy je hra príliš krutá, linearita obmedzujúca, frustrujúco tresnete do stola pri takmer záverečnom úteku pred desiatkami mutantov, avšak zvládnete to. Čakáte v tieni, postupne ničíte zdroje svetla, monitorujete situáciu, striehnete na hliadkujúcich vojakov a zamilujete si zbrane s tlmičom či vrhacie nože. Prežiť sa dá aj hlučnou streľbou, len, ešte raz a naposledy: zbrane nie sú až tak presné, rozptyl hrozný, nepriatelia čosi vydržia – asi toľko, čo vy a keď budete počuť, že niekto hodil granát, začnete plakať, pretože vás často nezabije výbuch samotný, ale črepiny vyletujúce z nálože. Au-au, loading.

Ono tú obtiažnosť prehliadať nemožno, mávnuť rukou zrejme taktiež nie, ale akceptovať ju nie je problémom, proste vám to aj tak nebude trvať desiatky hodín, kým dorazíte na samotný záver. Omnoho viac zamrzí nevyužitý potenciál. Pri hraní sa zmestíte do takých 10 hodín, záleží na vašom štýle hrania, avšak rozhodne sa nevyhnete konštatovaniu, že z príbehu mohli tvorcovia vyťažiť viac. Celé to vyzerá skôr akoby násilím ukončené, prípadne boli odstránené niektoré kapitoly. Jednoducho tak bohatý svet na rôzne historky je využitý minimálne. Žiadne odbočky, žiadne postranné úlohy, žiadne príbehy, jednoducho idete rovno za nosom a po niekoľkých hodinách ani nepostrehnete to, že zo záchrany domova sa akoby stala záchrana ľudstva v moskovskom metre. Epické momenty sú predhodené cieľom misie a taktiež nie ste vhodení do gigantického bazénu príbehov z minulosti. Neviete, prečo k jadrovému konfliktu prišlo, či vôbec žije niekto v iných mestách, ako sa ľuďom podarilo prežiť. Ste postavení pred danú situáciu – a tá je pútavá – no chýba vata okolo, trochu viac prvkov, ktoré by ste s láskou odhaľovali. To mrzí neskutočne, pretože inak by sa Metro 2033 postavilo hneď vedľa - pri všetkej úcte . ku kultovým Falloutom.

Bolo by nepríjemné zakončiť rozprávanie o hre Metro 2033 negatívne. Ide o odlišnú hru od západnej produkcie a určite si ju užijete, ak viete i čosi iné ako chodiť s namierenou zbraňou stále dopredu a prstom na spúšti. Už len samotný svet so zdegenerovanou spoločnosťou (komunisti sa s nacistami stále fackujú, hoci ich je už len zopár) má omnoho väčšie gule ako desať Modern Warfare-ov. Hra vás prekvapí vás a vtiahne do seba, budete ňou žiť! Ale keď sa dostanete na koniec a uvidíte záverečné titulky, budete premýšľať, koľko potenciálu tvorcovia zvládli premrhať. No ale kašľať na to, Metro 2033 patrí k tým projektom, ktoré musíte vyskúšať, dostane sa vám pod kožu a užijete si ho so zatajeným dychom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu