BOULDER. Domorodí obyvatelia kanadskej Arktídy sa po klimatickom vývoji v posledných dvoch desaťročiach nemôžu spoľahnúť na svoje tradičné predpovede počasia. Tie boli dôležité pre ich lov na mori. V časopise Global Environmental Change to oznámila Elizabeth Weatherheadová z Coloradskej univerzity v Boulderi s kolegami.
Jej tím skombinoval tradičné predpovedanie počasia Inuitmi (nesprávne Eskimáci) zo severu Kanady s najmodernejšími meteorologickými meraniami a následnou počítačovou analýzou. Inuiti sa zvykli pozrieť na oblohu a podľa vzoru, akým vetry rozháňali oblaky, dokázali určiť, či je na obzore búrka, alebo či sa dá ísť na lov.
Pozriem a vidím?
Za posledných 20 rokov sa však tieto praktiky neosvedčili. Staré signály počasia zrejme neznamenajú to, čo znamenali. Rozpadajúci sa oblak môže signalizovať búrku, ktorá dorazí už za hodinu, a nie za deň, ako by mala podľa tradičného zhodnotenia situácie.
"Zaujímavé, ako sa západný prístup často pokúša pochopiť veci bez toho, aby ich aktéri skutočne zažili. Pre Inuitov je to oveľa viac otázka zážitku a domnievam sa, že tento zásadný rozdiel vnáša úplne odlišný dôraz do definovania, čo sú dôležité vedecké otázky," povedala Elizabeth Weatherheadová.
S kolegami roky počúvala príbehy o nepredpovedateľnom počasí z komunít domorodých obyvateľov Arktídy. Lenže akosi to nesedelo s vedeckými údajmi, ktoré poukazovali na ustaľovanie celosvetového počasia. Na rozpor ju upozornili viacerí environmentálni štatistici. Problém bol aj v tom, že Inuiti používali iné pojmy.
Pokrok priniesla členka jej tímu, coloradská kolegyňa Shari Gearheardová. Trvalo žije v inuitskej osade Clyde River na východe Baffinovho ostrova v kanadskom federálnom teritóriu Nunavut, ktoré zahŕňa veľkú časť severu krajiny a arktických ostrovov. Už desať rokov tam zbiera od inuitských lovcov a starešinov poznatky o prírodnom prostredí a o ich tradičných spôsoboch predpovedania počasia.
Spoľahlivá predpoveď?
Počasie berú Inuiti vážnejšie ako ľudia inde na svete. Spoľahlivá predpoveď totiž pre nich znamená rozdiel medzi životom a smrťou. Niektorí sa preto špecializovali na predpovedanie počasia. Táto "profesia" však vymiera nielen s kultúrnymi zmenami vo svete Inuitov, ale aj so zmenami ich životného prostredia.
Jej nositelia totiž strácajú sebadôveru. Nechcú iných posielať na lov, obzvlášť na more, ak to má byť v zlom počasí nebezpečné.
Shari Gearheardová však napokon rozpoznala isté vzory pri ich predpovediach. Zvlášť dôležité sa javia zmeny, ktoré Inuiti zaznamenali na jar. Napríklad menej výrazné topenie povrchovej vrstvy snehu cez deň a jej opätovné zamŕzanie v noci, vytvárajúce snehovú kôru. Inuiti nazývajú obdobie často práve podľa takého procesu. Ak ho nespozorujú, čosi sa deje.
Tieto drobnosti napokon umožnili premostiť tradíciu a modernú vedu. Analýza údajov o medzidenných zmenách teploty pri juhonunavutskom Bakerovom jazere ukázala, že sa znížila stálosť májových a júnových teplôt, čo presne zodpovedalo príbehom Inuitov o zhoršenej predpovedateľnosti počasia. Arktické počasie sa tak správa nepredpovedateľnejšie, ako počasie inde na svete.
To je nebezpečné aj pre ekosystémy. Tie sa vyvinuli podľa určitých vzorov. Keď sa teraz tieto vzory narúšajú, väčšia nestálosť sa podpíše aj na zmenách v ekosystémoch.
Zdroj: Komuniké University of Colorado at Boulder zo 7. 4. 2010.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
