Trojica snímok znázorňuje hľadanie „popola stvorenia“, vyhasínajúcich bielych trpaslíkov. Na hornom obrázku je guľová hviezdokopa M 4. Malý štvorček ukazuje oblasť, v ktorej astronómovia pomocou HST hľadali (vľavo dolu). Vpravo dolu je malá oblasť, v ktorej HST po celkovej expozícii neuveriteľných osem dní odhalil množstvo hľadaných trpaslíkov (označení sú krúžkami). Sú takí vychladnutí, že museli vzniknúť najmenej pred 13 miliardami rokov. Veľký tresk musel teda nastať ešte skôr. FOTO – NASA/HST
Určovanie veku vesmíru je zložitá záležitosť. Až v roku 1928 zistil Edwin Hubble, po ktorom je vesmírny ďalekohľad pomenovaný, že galaxie sa od nás vzďaľujú. Na základe tohto poznania vyslovil domnienku, že vesmír sa rozpína a že z rýchlosti rozpínania možno určiť spätným výpočtom aj okamih, kedy sa rozpínanie začalo. Prvý Hubbleov odhad veku vesmíru sa základe tejto hypotézy bol dve miliardy rokov.
Koncom 70-tych rokov minulého storočia sa hodnota veku vesmíru, reprezentovaná tzv. Hubbleovou konštantou rozpínania, ustálila v medziach 8 až 18 miliárd rokov. Neskoršie presné merania interval zúžili na 13 až 14 miliárd. V roku 1997 však kombinácia pozorovaní veľkými pozemskými ďalekohľadmi a HST ukázala, že expanzia vesmíru nebola počas celej jeho histórie konštantná. Rozpínanie vesmíru totiž v určitých fázach vývoja urýchľovala zatiaľ nešpecifikovaná „tmavá energia“. Určovanie veku vesmíru pomocou merania jeho expanzie sa tak stalo menej dôveryhodným. Astronómovia preto začali usilovne hľadať nové metódy.
Základnou myšlienkou dnešného merania veku vesmíru je logická domnienka, že by mal byť starší, ako sú najstaršie pozorované hviezdy. Takéto hviezdy možno nájsť v starých útvaroch, akými sú guľové hviezdokopy. Tu sa okrem hviezd mladšej generácie nachádzajú aj bieli trpaslíci. Sú to pozostatky hviezd, ktoré už vyčerpali svoje energetické zdroje v jadre, skolabovali do malých hustých objektov veľkosti našej Zeme a postupne vyhasínajú. Takto o pár miliárd rokov skončí aj naše Slnko.
Nájsť starého bieleho trpaslíka v guľovej hviezdokope však vôbec nie je ľahké. Tí najstarší sú už takí vychladnutí, že svietia o miliardukrát slabšie ako najslabšie hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom. Až donedávna ich nemohlo vidieť ani ostré oko HST. Nová kamera, ktorú astronauti nedávno namontovali do ohniska kozmického ďalekohľadu, však umožnila astronómom nájsť a skúmať tento „popol stvorenia“. Skoro osemdňová (!) expozícia malej oblasti guľovej hviezdokopy v súhvezdí Škorpióna odhalila hneď niekoľko takýchto objektov. Ich vlastnosti pomohli astronómom nezávisle určiť spodnú hranicu veku vesmíru.
Bieli trpaslíci v M 4 sú takí chladní, že museli vzniknúť pred najmenej 12 až 13 miliardami rokov. Vesmír je teda ešte starší, veľký tresk nastal pred viac ako 14 miliardami rokov.
ROMAN PIFFL
