Salt Lake City 30. marca (TASR)
V článku, ktorý vyjde v časopise Psychonomic Bulletin and Review, to oznámili Jason Watson a David Strayer z University of Utah v Salt Lake City.
Úspešní teda predstavujú veľmi malú podskupinu typickej populácie. Vedci ich nazvali "supertaskers". Voľne sa to Dá preložiť "tí, čo vynikajúco zvládajú dve úlohy naraz". V tomto prípade hovor cez mobilný telefón a bezpečné ovládanie automobilového trenažéra.
Výskum v podstate potvrdil, čo sa vedelo že drvivá väčšina to bezpečne nezvláda. Nie náhodou dopravné predpisy takmer všade zakazujú telefonovanie za jazdy. No nielen u nás je každodennou skúsenosťou vidieť, ako tým vodiči ohrozujú seba a a najmä iných.
Z odborného hľadiska je podstatnejší fakt, že jeho výsledky odporujú dnešným teóriám súbežného vykonávania viacerých úloh. Možno povedú k lepšiemu pochopeniu mozgových oblastí v pozadí skvelého výkonu supertaskers.
"Podľa teórie poznávacích schopností by takí jednotlivci nemali existovať. No zreteľne existujú, takže sme náš termín supertasker použili ako vhodný spôsob opisu ich mimoriadnej schopnosti naraz vykonávať viac úloh. Človek by vzhľadom na množstvo vodičov, ktorí bežne telefonujú za jazdy dúfal, že supertaskeri budú tvoriť väčšie percento. A hoci by sme si všetci radi mysleli, že predstavujeme výnimku z pravidla, šance na to, že ste supertasker, sú mimoriadne malé. V skutočnosti také, ako keby ste si hádzali mincou a päťkrát v rade vám pri tom padla hlava," povedal Jason Watson.
V testoch dvojkolovo skúmali 200 dobrovoľníkov. Najprv pri vykonávaní jednej úlohy (jazda autom na trenažéri), potom im pridali náročnú druhú (hovor mobilom, pri ktorom si museli zapamätať slová a riešiť matematické problémy). Výkonnosť dobrovoľníkov merali v štyroch oblastiach: brzdnej reakcie, udržiavania vzdialenosti za iným vozidlom, pamäte a presnosti riešenia matematických problémov.
Výkonnosť pri kombinácii jazdy a hovoru cez hands-free súpravu všeobecne klesala, ako to vedci očakávali. O 20 percent pri brzdnej reakcii, o 30 percent pri udržiavaní vzdialenosti medzi vozidlami, o 11 percent pri pamäti a o tri percentá pri matematike. To je porovnateľné s poklesom výkonnosti pri znateľnom požití alkoholu.
Schopnosti supertaskerov však v rozpore s doterajšími poznatkami pri kombinovanom šoférovaní a telefonovaní neutrpeli, dokonca sa im o tri percentá zlepšila pamäť. Dodatočné testy ukázali, že voči kontrolnej skupine značne vynikali aj v jednotlivých úlohách.
"Na supertaskeroch je očividne čosi zvláštne. Prečo dokážu robiť to, čo väčšina z nás nezvláda? Psychológovia sa v svetle týchto nových dôkazov zrejme budú musieť znovu zamyslieť nad tým, čo vedia o súbežnom plnení viacerých úloh. Títo veľmi vzácni jednotlivci nám azda pomôžu odhaliť, že predmetné oblasti mozgu sú odlišné, a že to má genetický základ. To je veľmi vzrušujúce," povedal David Strayer.
S Jasonom Watsonom teraz skúmajú pilotov stíhačiek, keďže predpokladajú, že kto dokáže pilotovať prúdové lietadlo, má pravdepodobne mimoriadne schopnosti naraz plniť viacero úloh. Rozvoj technológií to podľa nich bude vyžadovať od stále vyššieho počtu ľudí.
Zdroj: Komuniké University of Utah z 28.3.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) dem
