AKTUALIZOVANÉ 15:58

Pod Ženevou odpálili nový veľký tresk

Potlesk a výkriky radosti. Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarili rekordné zrážky.

Šampanské, výkriky radosti, potlesk a gratulácie. Tak to vyzeralo včera krátko po jednej hodine neďaleko švajčiarsko­francúzskych hraníc.(Zdroj: CERN, SITA/AP)

Agentúrny text sme o 15:58 nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

ŽENEVA, BRATISLAVA. „Máme asi 40 zrážok za sekundu. Toto je nová éra fyzikálnych objavov,“ kričí s nadšením Fabiola Gianotti, šéfka tímu vedcov, ktorí pracujú na detektore Atlas.

Je niekoľko minút po jednej hodine nášho času a vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, skrytom pod zemou neďaleko Ženevy, sa práve podarila zrážka častíc pri rekordnej energii. Nasledovali radostné výkriky vedcov a otváranie šampanského.

Tak to vyzeralo v utorok v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarilo zraziť dva zväzky protónov s energiami po 3,5 teraelektrónvoltov – čo je číslo a za ním dvanásť núl. Zrážka s energiou 7 TeV vytvorila svetový rekord a napodobnila tak podmienky krátko po veľkom tresku.

Pomalý rozbeh

Najskôr to nevyzeralo dobre. Spočiatku to totiž pripomínalo situáciu z roku 2008, pri ktorej havária vyradila superstroj na štrnásť mesiacov.

Prvotné technické problémy však neboli vážne. Aj keď prvé zväzky zanikli, ďalšie fungovali správne. Vedci tak rýchlo napredovali k maximálnej energii a úspešnej zrážke. Odštartovali ňou nový vek časticovej fyziky.

Samotná zrážka je pritom iba začiatok. Dôležitejšie, než trafiť do seba protóny – čo trochu pripomína snahu trafiť do seba dve ihly vystrelené z rôznych brehov Atlantiku – je zistiť, čo po takejto zrážke zostane.

Existuje Higgsov bozón?

Na to sú detektory, ktoré majú odhaliť dosiaľ neznáme častice či prvky, ktoré predpovedajú rôzne teoretické modely. Podľa nich sa náš vesmír skladá z množstva exotických častíc vrátane takých, ako je slávny a tajomný Higgsov bozón – ktorý má vysvetľovať, ako častice vôbec nadobúdajú hmotnosť.

Na výsledky si však budeme musieť počkať. „Veľké objavy prídu až vtedy, keď budeme schopní vyhodnotiť miliardy udalostí a z nich vybrať tie, ktoré sú vzácne,“ hovorí pre BBC News Guido Tonelli, šéf tímu z detektora CMS. „A to sa nestane zajtra.“ Súčasné fyzikálne teórie tak možno budeme meniť o rok či o dva. Vtedy by mali byť k dispozícii prvé výsledky.

Čierne diery?

Nie každý je výskumom nadšený. Len nedávno sa v Nemecku snažili experimenty v urýchľovači zastaviť súdnou cestou. Súd žalobu odmietol ako nepodloženú, stále však jestvuje dosť ľudí, ktorí fyzikov obviňujú z hazardu.

Vraj chcú vytvoriť čiernu dieru, ktorá by mohla zničiť Zem. Vedci sa bránia, že k ničomu podobnému dôjsť nemôže. Tvrdia, že na Zem dopadá silnejšie žiarenie a dosiaľ sa nič nestalo. Maximálne vzniknú mikroskopické čierne diery, ktoré okamžite zaniknú.

Je však pravda, že hadrónový urýchľovač je experiment, ktorý nemá v histórii obdobu. Preto ani teraz, keď beží len na polovicu svojho výkonu – na plný sa dostane po rekonštrukcii v roku 2012 – ho nemožno s ničím porovnať.

Očakávania sú veľké, rovnako ako sľuby odborníkov: odpovede na otázky, z čoho pozostáva „neviditeľný“ vesmír a prečo vôbec jestvuje, či ako a prečo telesá nadobúdajú hmotnosť.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Fyzici vykročili na svoj Mesiac

Prvé výsledky experimentov môžeme očakávať približne o dva roky, tvrdí fyzik Ústavu experimentálnej fyziky SAV EDUARD KLADIVA.

Čo znamená zrážka protónov?
„Dá sa to označiť za začiatok výskumu nových častíc a nových javov, ktoré sme doteraz nepozorovali. Zároveň nám to umožní lepšie pochopiť tie staré. Je to niečo podobné, ako keď Neil Armstrong vystúpil na Mesiac. Išlo o zavŕšenie jednej etapy a zároveň o začiatok nového skúmania.“

Čo bude nasledovať?
„Vedci sa budú snažiť objaviť supersymetrické častice, z ktorých sa pravdepodobne skladá tmavá hmota vo vesmíre. Pri nej vieme pozorovať gravitačné pôsobenie, ale žiadne iné. Okrem iného im pôjde aj o potvrdenie existencie Higgsovho bozónu, ktorý sa nachádza v používaných modeloch, no zatiaľ sme ho nepozorovali.“

Sú fámy o možnom vzniku čiernej diery, ktorá by zničila svet, reálne?
„Jednoznačne nie. Z vesmíru už mnohokrát dopadlo mnohonásobne silnejšie žiarenie a nič sa nestalo.“

Kedy môžeme očakávať výsledky výskumov?
„Najskôr o rok, ale reálnejšie je, že ich vedci budú oficiálne publikovať o rok a pol až dva.“

Matúš Krčmárik
Vedci pod jednou strechou si vystačia sami

Kúsok od Ženevy je paralelný svet. Neplatia v ňom švajčiarske zákony, iba pravidlá vedy.

ŽENEVA, BRATISLAVA. Je to svet vo svete. Také menšie mesto plné vedcov: a to nielen fyzikov, ale aj sociológov či antropológov, ktorí sa do Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vybrali túto zvláštnu komunitu skúmať.

Na experimentoch vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa zúčastňuje zhruba desaťtisíc vedcov a len dve tisícky sú priamo zamestnancami CERN-u.

Ostatných zamestnávajú univerzity či rôzne inštitúty. A napriek tomu spolu dokážu vydržať.

Mimo zákonov

„Je to miesto na globálnu spoluprácu,“ hovorí pre magazín Nature Sergio Bertolucci, riaditeľ CERN-u pre výskum. „Tu veda existuje mimo akýchsi hraníc politiky či národností.“

Dokonca sa na vedcov v organizácii nevzťahujú švajčiarske zákony. „Ani švajčiarska polícia nemôže prísť a zatknúť nás,“ vysvetľuje Bertolucci.

Komplex tak funguje vo svojskom režime, spadá pod medzinárodné právo. Vedci priestor prakticky nemusia opúšťať, majú tu reštaurácie, banku či poštu. Návštevu blízkej Ženevy preto aj mnohí oželejú a radšej sa venujú svojim experimentom, ku ktorým majú priateľský vzťah.

„Nechcel by som však zájsť až tak ďaleko, že fyzici majú nejaký psychický problém, keď sa začnú detektoru prihovárať,“ smeje sa Albert de Roeck, hovorca experimentu CMS, čo je jeden z detektorov urýchľovača.

Každý a nikto

V CERN-e príliš neplatia ani formálne pozície nadriadený – podriadený. Pri toľkých špecialistoch totiž dobre nefungujú hierarchie, kde sa dá každý nahradiť. Následkom je tak extrém, že pod každým publikovaným výsledkom z urýchľovača sú podpísaní všetci spolupracovníci.

Štúdia s prvými výsledkom z CMS tak obsahovala pätnásť strán len s menami vedcov. Nie všetkým sa však anonymita páči. Preto je najnovšou módou v CERN-e blogovanie.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 780
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 389
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 345
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 980
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 984
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 818
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 633
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 487
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 471
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop