AKTUALIZOVANÉ 15:58

Pod Ženevou odpálili nový veľký tresk

Potlesk a výkriky radosti. Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarili rekordné zrážky.

Šampanské, výkriky radosti, potlesk a gratulácie. Tak to vyzeralo včera krátko po jednej hodine neďaleko švajčiarsko­francúzskych hraníc.(Zdroj: CERN, SITA/AP)

Agentúrny text sme o 15:58 nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

ŽENEVA, BRATISLAVA. „Máme asi 40 zrážok za sekundu. Toto je nová éra fyzikálnych objavov,“ kričí s nadšením Fabiola Gianotti, šéfka tímu vedcov, ktorí pracujú na detektore Atlas.

Je niekoľko minút po jednej hodine nášho času a vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, skrytom pod zemou neďaleko Ženevy, sa práve podarila zrážka častíc pri rekordnej energii. Nasledovali radostné výkriky vedcov a otváranie šampanského.

Tak to vyzeralo v utorok v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarilo zraziť dva zväzky protónov s energiami po 3,5 teraelektrónvoltov – čo je číslo a za ním dvanásť núl. Zrážka s energiou 7 TeV vytvorila svetový rekord a napodobnila tak podmienky krátko po veľkom tresku.

Pomalý rozbeh

Najskôr to nevyzeralo dobre. Spočiatku to totiž pripomínalo situáciu z roku 2008, pri ktorej havária vyradila superstroj na štrnásť mesiacov.

Prvotné technické problémy však neboli vážne. Aj keď prvé zväzky zanikli, ďalšie fungovali správne. Vedci tak rýchlo napredovali k maximálnej energii a úspešnej zrážke. Odštartovali ňou nový vek časticovej fyziky.

Samotná zrážka je pritom iba začiatok. Dôležitejšie, než trafiť do seba protóny – čo trochu pripomína snahu trafiť do seba dve ihly vystrelené z rôznych brehov Atlantiku – je zistiť, čo po takejto zrážke zostane.

Existuje Higgsov bozón?

Na to sú detektory, ktoré majú odhaliť dosiaľ neznáme častice či prvky, ktoré predpovedajú rôzne teoretické modely. Podľa nich sa náš vesmír skladá z množstva exotických častíc vrátane takých, ako je slávny a tajomný Higgsov bozón – ktorý má vysvetľovať, ako častice vôbec nadobúdajú hmotnosť.

Na výsledky si však budeme musieť počkať. „Veľké objavy prídu až vtedy, keď budeme schopní vyhodnotiť miliardy udalostí a z nich vybrať tie, ktoré sú vzácne,“ hovorí pre BBC News Guido Tonelli, šéf tímu z detektora CMS. „A to sa nestane zajtra.“ Súčasné fyzikálne teórie tak možno budeme meniť o rok či o dva. Vtedy by mali byť k dispozícii prvé výsledky.

Čierne diery?

Nie každý je výskumom nadšený. Len nedávno sa v Nemecku snažili experimenty v urýchľovači zastaviť súdnou cestou. Súd žalobu odmietol ako nepodloženú, stále však jestvuje dosť ľudí, ktorí fyzikov obviňujú z hazardu.

Vraj chcú vytvoriť čiernu dieru, ktorá by mohla zničiť Zem. Vedci sa bránia, že k ničomu podobnému dôjsť nemôže. Tvrdia, že na Zem dopadá silnejšie žiarenie a dosiaľ sa nič nestalo. Maximálne vzniknú mikroskopické čierne diery, ktoré okamžite zaniknú.

Je však pravda, že hadrónový urýchľovač je experiment, ktorý nemá v histórii obdobu. Preto ani teraz, keď beží len na polovicu svojho výkonu – na plný sa dostane po rekonštrukcii v roku 2012 – ho nemožno s ničím porovnať.

Očakávania sú veľké, rovnako ako sľuby odborníkov: odpovede na otázky, z čoho pozostáva „neviditeľný“ vesmír a prečo vôbec jestvuje, či ako a prečo telesá nadobúdajú hmotnosť.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Fyzici vykročili na svoj Mesiac

Prvé výsledky experimentov môžeme očakávať približne o dva roky, tvrdí fyzik Ústavu experimentálnej fyziky SAV EDUARD KLADIVA.

Čo znamená zrážka protónov?
„Dá sa to označiť za začiatok výskumu nových častíc a nových javov, ktoré sme doteraz nepozorovali. Zároveň nám to umožní lepšie pochopiť tie staré. Je to niečo podobné, ako keď Neil Armstrong vystúpil na Mesiac. Išlo o zavŕšenie jednej etapy a zároveň o začiatok nového skúmania.“

Čo bude nasledovať?
„Vedci sa budú snažiť objaviť supersymetrické častice, z ktorých sa pravdepodobne skladá tmavá hmota vo vesmíre. Pri nej vieme pozorovať gravitačné pôsobenie, ale žiadne iné. Okrem iného im pôjde aj o potvrdenie existencie Higgsovho bozónu, ktorý sa nachádza v používaných modeloch, no zatiaľ sme ho nepozorovali.“

Sú fámy o možnom vzniku čiernej diery, ktorá by zničila svet, reálne?
„Jednoznačne nie. Z vesmíru už mnohokrát dopadlo mnohonásobne silnejšie žiarenie a nič sa nestalo.“

Kedy môžeme očakávať výsledky výskumov?
„Najskôr o rok, ale reálnejšie je, že ich vedci budú oficiálne publikovať o rok a pol až dva.“

Matúš Krčmárik
Vedci pod jednou strechou si vystačia sami

Kúsok od Ženevy je paralelný svet. Neplatia v ňom švajčiarske zákony, iba pravidlá vedy.

ŽENEVA, BRATISLAVA. Je to svet vo svete. Také menšie mesto plné vedcov: a to nielen fyzikov, ale aj sociológov či antropológov, ktorí sa do Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vybrali túto zvláštnu komunitu skúmať.

Na experimentoch vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa zúčastňuje zhruba desaťtisíc vedcov a len dve tisícky sú priamo zamestnancami CERN-u.

Ostatných zamestnávajú univerzity či rôzne inštitúty. A napriek tomu spolu dokážu vydržať.

Mimo zákonov

„Je to miesto na globálnu spoluprácu,“ hovorí pre magazín Nature Sergio Bertolucci, riaditeľ CERN-u pre výskum. „Tu veda existuje mimo akýchsi hraníc politiky či národností.“

Dokonca sa na vedcov v organizácii nevzťahujú švajčiarske zákony. „Ani švajčiarska polícia nemôže prísť a zatknúť nás,“ vysvetľuje Bertolucci.

Komplex tak funguje vo svojskom režime, spadá pod medzinárodné právo. Vedci priestor prakticky nemusia opúšťať, majú tu reštaurácie, banku či poštu. Návštevu blízkej Ženevy preto aj mnohí oželejú a radšej sa venujú svojim experimentom, ku ktorým majú priateľský vzťah.

„Nechcel by som však zájsť až tak ďaleko, že fyzici majú nejaký psychický problém, keď sa začnú detektoru prihovárať,“ smeje sa Albert de Roeck, hovorca experimentu CMS, čo je jeden z detektorov urýchľovača.

Každý a nikto

V CERN-e príliš neplatia ani formálne pozície nadriadený – podriadený. Pri toľkých špecialistoch totiž dobre nefungujú hierarchie, kde sa dá každý nahradiť. Následkom je tak extrém, že pod každým publikovaným výsledkom z urýchľovača sú podpísaní všetci spolupracovníci.

Štúdia s prvými výsledkom z CMS tak obsahovala pätnásť strán len s menami vedcov. Nie všetkým sa však anonymita páči. Preto je najnovšou módou v CERN-e blogovanie.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 13 954
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 647
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 178
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 482
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 904
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 674
  7. Kam do tepla v januári? 1 978
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 810
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 630
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 976

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

TECH_FM

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

NASA testuje jadrový reaktor pre astronautov na Marse

Prvotné testy kompaktného reaktora v americkej Nevade boli úspešné.

Legendárna hra Age of Empires sa vráti v modernom prevedení vo februári

Hru museli v mnohých smeroch prepracovať, aby fungovala na moderných počítačoch.